Need for Speed

Nájsť film, ktorý by sa titulom "videoherná adaptácia" mohol honosiť sebaistejšie a čistejšie než aktuálny Need for Speed javí sa ako nadľudská úloha. Zubami-nechtami pridŕžajúc sa marketingového hesla "We are gamers!" obráža Scott Waughn hernú sériu s jej formálnymi a obsahovými zákonitosťami, audiovizuálnou estetikou a poctou jazde vo vysokej rýchlosti, a dosadzuje ju do konzervatívnej hollywoodskej šablóny, ktorá vypĺňa jadro filmu. Úvod filmu, teda zhruba prvá tretina svojou poetikou zbesilej jazdy nočným mestom obrazovo i zvukovo (až do detailov takej úrovne ako podobné trasy či priam identické hudobné motívy) nevídane presne zodpovedá neónami presvetlenému NFS: Carbon (paradoxne kedysi rozporuplne prijímanému, dnes už klasickému dielu série - žeby si Waughn takto metaforicky prorokoval osud vlastného filmu?), a to aj vrátane do podoby pásových manekýnov štylizovaných hercov v roliach prázdnych postáv, vypĺňajúcich klipový príbeh suchými replikami bez emócií v medzerách medzi efektnou akciou (dokonca aj deštrukčný model a premávka presne zodpovedajú svojmu predobrazu). Najväčšou chybou je tak absencia pravého hráčskeho zápalu, ktorý by vyhecoval hercov/postavy (neplatí pre Aarona Puaula, ktorý sa ako jediný s úspechom pokúša o dodanie hlbšieho citového rozmeru svojmu hrdinovi) aj diváka na novú úroveň. Po úvodnej partii prichádzajú na scénu inšpirácie novodobou tvárou značky, ktoré mi už nie sú tak po chuti. Zbytočný objem dialógov a občasná nedomyslenosť (odhliadnuc od kvality scenára ako takého) dočasne zatieňujú niektoré elegantné riešenia situácie a ukážkové adrenalínové scény spojené s kaskadérskymi kúskami (známy trademark hernej série - spomaľovačky, skratky, bloky, vyraďovanie policajných vozidiel), a napriek rozsiatym, aspoň čiastočne funkčným gagom a osviežujúcemu (byť infantilnému a častejšie nemiestnemu) humoru sa dostavuje pocit nudy. Všetky prešľapy v jadre vynahrádza až záverečný závod, ktorý si berie to najlepšie z najaktuálnejších arkádových dielov (Hot Pursuit a Most Wanted) a zanieteného hráča môže opakovaným zapájaním ďalších a ďalších skalných videoherných prvkov privádzať až do stavov extatickej blaženosti zo splneného sna. Napriek scenáristickej klišé kašičky, povrchnosti a umelo naťahovanej dĺžke sa tak tento pokus stáva o niekoľko tried vydarenejším než všetky závodné filmové videoatrakcie (vrátane F&F série), ale aj valná väčšina hier prevedených do hranej podoby vôbec. Čo nie je málo - ale ani veľa. 60% (16.08.2014)

Najväčšia obava z Need for Speed sa nenaplnila. Niekto v DreamWorks mal dobrý nápad dať réžiu Scottovi Waughovi. Need for Speed stavil na béčkový formát a na old-school vyznenie a prekvapivo mu vychádza. Ľahko čitateľné postavy nie sú vôbec na škodu. Aj anglická slečna vie obrovsky zaujať a partia vtipných kamošov sa stará o zábavné epizódky. Tým najlepším sú ale prirodzene preteky a to je dobre. Jazdí sa tu na tréningových okruhoch, v nočnom meste, diaľnici za plnej premávky, či naprieč USA. Pretekov je viacero a sú výborné točené. Prevláda jasný old-school už od momentu výberu áut: prvý súboj má káry 60. rokov a v neskorších momentoch prídu i športiaky a to je už zaklincovanie toho, že sa jedná o jeden z najlepších závodných filmov. Nechýba žiadna známa značka, ja osobne som si tam našiel môj obľúbený Bugatti Veyron 16.4 Super Sport. Čakal som nudu a dostal som výborný film, pri ktorom som sa nenudil ani počas jednej scény a dokázal som si ho pozrieť hneď znovu po prvom zhliadnutí. (18.06.2014)

Aaron Paul vyměnil nelegální substance za nelegální závodění a výsledkem jsou RIVALOVÉ pro puboše, respektive RYCHLE A ZBĚSILE pro chudé. Bez scénáře, zajímavých postav a co hůř, bez jediné památné honičky (a že mají k dispozici opravdu luxusní stroje). Což je na závodní film tristní bilance. Jako oddechovej tupej akčňáček je to samozřejmě ok, ale kdejakej film s jedinou honičkou ji má lepší než tenhle, kterej je honiček plnej a ještě je natočenej podle světoznámé závodní série (a že jsme si na něj počkali hodně dlouho). (19.07.2014)

Electronic Arts - vydavatelství všeobecně líbivých, výrazné inovace nepřinášejících, nenáročných her, v nichž jakýs takýs příběh funguje jen jako lepidlo vychytávek chrlených na obrazovku, kterému jde jednoznačně o to (krom zisků, které jsou vždy na prvním místě, samozřejmě) zavděčit se tou samou hrou zarytým fanouškům i hráčským nováčkům, kteří drží joypad v ruce poprvé. A film Need for Speed je přesně jako hra od EA. A já bych ještě do včerejška nikdy nevěřila, že v době, kdy dokážou natočit sračky podle her s příběhem, zvládnou natočit vydařenou poctu předloze, která má příběh nulový a točí se jen kolem závodění a honiček s bengálama. A povedlo se, parádní závody, spoustu připomínek herní série, stopáž valící do cílové čáry třístovkou, takhle to má vypadat. (29.07.2014)

Je to blbina. Imbecilita vybraných scén (Black Hawk, vězeňský taneček) čpí z prvního filmového Need for Speed často nesnesitelněji než nadvakrát přetůrovaný Elemento. Navíc v tom "hrají" poměrně prkenní herci, a nepromyšlený scénář kdosi sepsal na veřejných záchodcích. Všech ptákovin jsem si plně vědom. Jenomže honičky šlapou, OST vibruje v ušních bubíncích hodinu po přetnutí finišové pásky, a celý je to vlastně jeden epickej "závod před závodem". Takže i když si může důvtipný divák nad logikou vatové story a trapnými momenty klidně ukroutit hlavu, dohromady to přitom ani na minutu nenudí. Furt se tam jezdí, furt..! Je to blbina. Blbina, kterou jsem si užíval plnými doušky, s úsměvem od ucha k uchu a pocitem, že tyhle jarní pokusy o plnohodnotný blockbustery vůbec nejsou k zahození. Aaron Paul padá po Breaking Bad do herecké žumpy, chce to další seriál. (10.03.2014)