Fízlové, hajzlové

Už mám těhlech rádoby chytrých parodií na policajty celkem po krk. Ono je to přitom docela dobrý téma, jenom ho trochu zužitkovat a něco z něj taky vytěžit aby to bylo i vtipný a ono to prostě nijak extra k smíchu není. Nebo teda je, ale asi ne tak jak by mělo bejt. Zatím co například v nedávno viděných Falešných poldech jsem viděl tradiční stupidní gagy a komedii ve stylu retardovaný demence. Tady dostaneme rádoby neotřelou kombinaci komedie a pokusu o art? či něco podobného? Nevím jak to popsat, ale fakt je, že vtipný není to ani to.35% (18.09.2014)

Napadá mě jen - hnusáci lepáci...Dupieux/Mr. Oizo definitivně potvrdil, že nebude na plátně ani tak enfant terrible jako magor...Rubber byl hypnotickým výstřelkem se specifickou obrazovou poetikou, Wrong už pouhou nefungující podivností a Wrong Cops zachránila od zatracení až hřbitovní post scéna, protože na tuhle pecku by měli tančit jen muži bez žen :) (07.07.2014)

Dúfal som v nejakú vydarenú policajnú satiru, no bohužiaľ toto bolo niečo úplne iné. Bolo to tak absurdné, až to bolo miestami dosť dobré. Niektoré scény a hlášky naozaj nemali chybu a vyvolali ten dojem komédie v akú som tajne dúfal. Ale bohužiaľ, väčšina filmu bola hrozne ale naozaj hrozne odveci, čo napokon vyznievalo skôr trápne ako vtipne. Takto to dopadne, keď sa niekto snaží o to, aby film bol nonstop komédia. Pointu to síce malo, no tých absurdít tam bolo predsa len na môj vkus až príliš. Za mňa 2,5*. (05.07.2014)

"Los Angeles. Rok 16. Kriminalita klesla. Príliš. Policajti sú znudení. A naštvaní." - hlása v úvode Wrong Cops: Chapter 1. Nasleduje pár nesúvislých poznámok (potrebné niekedy prepracovať do riadneho komentára): V disciplíne karikovania americkej spoločnosti a kinematografie je francúzsky zmetek a l'intrus na pôde strýčka Sama, Quentin Dupieux alias Mr. Oizo mojim osobným favoritom. Jeho zverská parafráza na kultový postmoderný opus Pulp Fiction si berie na paškál opačnú stranu zákona - políciu. Pokým vo svojom meta-filmovom experimente Rubber balansoval na hrane nudy a jej košatej reflexie, udávanej prítomnosťou nudiacich sa divákov pozorujúcich senzačný príbeh, tentoraz zámerne tancuje okolo hraníc trápnosti a vulgárnej demencie. Figuratívnosť neokázalej estetiky absurdity, intertextuality a inšpirácie pokleslou campovou kinematografiou 70. a 80. rokov ilustruje ako obsadenie (Eric Roberts, Grace Zabriskie z filmov Davida Lyncha, Eric Wareheim a Marilyn Manson v zastúpení hudobného sveta), tak zámerne podradný treťotriedny vizuál a unylé tempo, vyvažované elektrizujúcou hudbou Mr. Oizo, ako i konkretizované odkazy (zrelé obdarené ženy cvičiace jogu, homosexuálny podtext, rozhovory o kvalitnej hudbe). Film navyše vďaka "zastaveniam" deja a prechodu k inej postave či (nerozlíšiteľným) využívaním a zapájaním diegetickej/nediegetickej hudby pripomína mixovanie na DJ pulte. Okrem toho je zaujímavý i z hľadiska uvedenia - na VOD platforme ho je možné zhliadnuť v podobe 8 epizód, ktoré predstavujú jednotlivé dni, už od roku 2012, do kín prišiel v celistvej podobe, ktorá medzi týmito epizódami kľučkuje, vracia sa k nim v retrospektíve či vynecháva určité scény a radikálne tak mení systém distribúcie informácií divákovi, až v roku 2014. 100% (03.02.2015)

Vyndanost Wrong Cops nejvýstižněji charakterizuje jedna z postav - jednooký černošský policista, který nad páskou přes oko má vybouleninu velikosti oční bulvy a obtěžuje celé své okolí parádní elektronickou šlehou, co dva měsíce skládal, nehledě na to, že mu všichni vysvětlujou, jakej je to shit. Pokud tenhle popis nezaujal, tak proboha tyvole tohle ani nezkoušejte. (05.06.2016)