Fízlové, hajzlové

Tak je to potvrzené - řadím se k otrlým divákům - ne, že bych o tom měla až do dneška tušení. Ale něco na tom Dupieuxovi je... Mám takový zvyk - pravidlo třikrát a dost, kdy až masochisticky trvám na šanci pro jednoho tvůrce, než ho přihodím na svou černou listinu (takovým nešťastníkem se naposledy stal Carlos Saura). A Wrong Cops měl být právě tím filmem, který Dupieuxův ortel podepíše - leč nestalo se - naopak, došlo k přehodnocení snímku minulého, ještě z dob mé nezralé otrlosti, či otrlé nezralosti? - jak jen chcete. Ale teď už mám jasno, ten chlap dokáže urazit takovým způsobem, že ho nelze ani zažalovat! Ba ani se na něj zlobit - jen si dát RELAX a nechat se vést. No ano, ještě hudba... přesto, že jsem nikdy neslyšela takhle hroznou věc, právě ona má velký podíl na mém nekorektně zábavném večeru :-) (12.03.2015)

Dúfal som v nejakú vydarenú policajnú satiru, no bohužiaľ toto bolo niečo úplne iné. Bolo to tak absurdné, až to bolo miestami dosť dobré. Niektoré scény a hlášky naozaj nemali chybu a vyvolali ten dojem komédie v akú som tajne dúfal. Ale bohužiaľ, väčšina filmu bola hrozne ale naozaj hrozne odveci, čo napokon vyznievalo skôr trápne ako vtipne. Takto to dopadne, keď sa niekto snaží o to, aby film bol nonstop komédia. Pointu to síce malo, no tých absurdít tam bolo predsa len na môj vkus až príliš. Za mňa 2,5*. (05.07.2014)

V rámci učesanej novej formy ČSFD a vyjadrovania sa v tomto totalitnom režime, napíšem len toľko: tento film mi navodil pocit, akoby mi niekto 82 minút kadil do hlavy a poslednú minútu sa snažil prestrčiť všetok ten bordel zvonom, zrejme aby sa tam ešte zmestilo tých pár potitulkových a medzititulkových bobkov. Quentin Dupieux je evidentne veľmi, veľmi, ale naozaj veľmi chorá osoba. Predpokladám, že hudba použitá v tomto fekálnom marase bola taktiež autorská (ako na hajzľovej selvetke napísaný scenár) a tak len skvelo dotvorila to posledné, čo tejto sracej metafore chýbalo. Pretože smrdí to už zdiaľky... Ako vylepšenie nálady doporučujem Marilyna Mansona a jeho This Is The New Shit! (10.04.2017)

Jestli to dr.horrible nazval antikomedií, tak já tomu říkám rovnou antifilm, nihilismus ve svý ryzí podobě, aneb natočili jsme si film, kde si (ne)děláme prdel z cajtů (protože už každý malý děcko ví, že EjSíEjBí), je nám úplně ukradený, co na tenhle film bude kdo říkat, vlastně je nám jedno úplně všechno, protože i když se snažíte sebevíc, stejně se vždycky najde nějakej arcidick, co vám to vomlátí o ksicht. A ani to nemusí být fízl. Jinak nejlepší na celým tomhle... filmu je, jak jinak, sám God of Fuck, Marilyn Manson, jehož retardovanej teenager posouvá herectví do novýho kosmíru, che. A já teď nevím, co s tím, že se mi něco takhle weird zatraceně líbilo... (27.09.2014)

"Los Angeles. Rok 16. Kriminalita klesla. Príliš. Policajti sú znudení. A naštvaní." - hlása v úvode Wrong Cops: Chapter 1. Nasleduje pár nesúvislých poznámok (potrebné niekedy prepracovať do riadneho komentára): V disciplíne karikovania americkej spoločnosti a kinematografie je francúzsky zmetek a l'intrus na pôde strýčka Sama, Quentin Dupieux alias Mr. Oizo mojim osobným favoritom. Jeho zverská parafráza na kultový postmoderný opus Pulp Fiction si berie na paškál opačnú stranu zákona - políciu. Pokým vo svojom meta-filmovom experimente Rubber balansoval na hrane nudy a jej košatej reflexie, udávanej prítomnosťou nudiacich sa divákov pozorujúcich senzačný príbeh, tentoraz zámerne tancuje okolo hraníc trápnosti a vulgárnej demencie. Figuratívnosť neokázalej estetiky absurdity, intertextuality a inšpirácie pokleslou campovou kinematografiou 70. a 80. rokov ilustruje ako obsadenie (Eric Roberts, Grace Zabriskie z filmov Davida Lyncha, Eric Wareheim a Marilyn Manson v zastúpení hudobného sveta), tak zámerne podradný treťotriedny vizuál a unylé tempo, vyvažované elektrizujúcou hudbou Mr. Oizo, ako i konkretizované odkazy (zrelé obdarené ženy cvičiace jogu, homosexuálny podtext, rozhovory o kvalitnej hudbe). Film navyše vďaka "zastaveniam" deja a prechodu k inej postave či (nerozlíšiteľným) využívaním a zapájaním diegetickej/nediegetickej hudby pripomína mixovanie na DJ pulte. Okrem toho je zaujímavý i z hľadiska uvedenia - na VOD platforme ho je možné zhliadnuť v podobe 8 epizód, ktoré predstavujú jednotlivé dni, už od roku 2012, do kín prišiel v celistvej podobe, ktorá medzi týmito epizódami kľučkuje, vracia sa k nim v retrospektíve či vynecháva určité scény a radikálne tak mení systém distribúcie informácií divákovi, až v roku 2014. 100% (03.02.2015)