Pozice dítěte

Kvalitně natočená pitva vztahu dominantní matky přehnaně fixované na svého jediného syna, která je ochotná udělat leccos, aby nemusel do vězení. Postava matky je skvěle zahraná - od chladného kalkulujícího jednání až po srdceryvnou zpověď v závěrečném dialogu s rodinou mrtvého dítěte, kde jeden záběr trvá snad i několik minut. Jen postava syna je až příliš v pozadí a nahrazuje ji v podstatě jeho přítelkyně. // KVIFF 48 (04.07.2013)

[SFF 2013, Sydney] "Moral malaise of Romania’s corruption-ridden middle classes." A takisto maximálne autentický, zžieravý a kauzálny odraz výchovnej absencie, manipulatívnej dominancie, deštruktívnej sebeckosti a...materskej lásky. Leitmotiv straty syna je rovnako dvojznačný ako samotný názov ("Pozitia Copilului" - pozícia dieťaťa, v prenesenom slova zmysle tu možno hovoriť o akom si ťažkom bremene či viacmenej negatívnej predestinácií alebo tiež "pozitia corpului" - pozícia tela, termín používaný v policajných záznamoch v súvislosti s určením miesta činu...) a to predovšetkým kvôli tomu, že po cca. 60 min. si uvedomíme, že nie sme svedkami jednej straty, ale hneď dvoch...nutno dodať, z etického pohľadu diametrálne odlišných. Prvá sa odohráva pri tragickej autonehode, kedy o život príde malý chlapec zo sociálne slabšej rodiny. Okolnosti tohoto incidentu a celého dopadu na poškodenú rodinu sú zámerne upozadené na úkor podrobnej morálnej i psychickej determinácie druhej, previnilej strany. Postupne potom dochádza k ich slovnej rekonštrukcii a pri konci aj zdrcujúcej kulminácií. Druhá zreteľne vyplýva z úsečného vzťahu medzi dobre zabezpečenou matkou a jej rozmaznaným potomkom na základe ktorého si vieme odvodiť, že syn sa od matky dištancuje už niekoľko rokov, je pre ňu už dlhšie stratený. Cornelia cíti, že tentokrát by to už mohlo byť nadobro a preto sa vydáva na netaktne vyslobodzujúcu cestu plnú úplatkov, vychytralých telefonátov a rôznorodých machinácii. "Child's Pose" funguje vďaka vrstevnatým dialógom, "nervózne" kontaktnej kamere, civilnému herectvu a sústredene produkuje niekoľko nezabudnuteľných scén pri ktorých sa pravidelne moc dýchať nedá. Absolútnym vrcholom ľadovca je potom (už vyššie načrtnutý) konfrontačný epilóg čo by emočný uragán víriaci dva druhy žiaľu - rezignovaného a toho egocentrického... Pre stúpencov rumunskej školy povinnosť, pre zvyšok cenná skúsenosť. (11.06.2013)

Tak pri tomto Rumunskom filme som bol vážne na vážkach či mu udeliť tri, alebo štyri hviezdy. Čo treba určite zvýrazniť na tomto filme je vynikajúci výkon ženskej protagonistky Cornelie (matka; Luminița Gheorghiu). Emotívne film veľmi dobre funguje, ale chýbala mi tam proste jedna perlička, jeden moment čo by som si povedal ahá to je niečo viac. Ono Poziția copilului má výhodu v tom, že pôsobí veľmi reálne a tí čo majú peniaze naozaj možno dokážu zachrániť svojho potomka pred väzením. Jedna vec je ale väčšia sranda a to, že ak sa stane havária proste záleží na tom či sú obete a ten čo napríklad niekoho zrazí opitý a ten prežije vyviazne lepšie, ako ten čo niekoho zabije pre napríklad chybu pri jazdení autom atď. Film teda prináša do reálneho sveta možnosť sa zamyslieť nad spravodlivosťou či nespravodlivosťou podobných situácii. Vzťah matky a syna je naozaj zaujímavý a to vo všetkých ohľadoch. Syn v podstate nechce, aby sa mu matka príliš starala do života a ona chce byť súčasťou jeho života čo najviac. Udeľujem aspoň pol bodu navrch ešte. (Hodnotenie 3,5) (11.03.2016)

Hodně zvláštní drama, které je formálně zvládnuté výborně a zaujme velkým množstvím scén, kde není v podstatě žádný střih. Netzer vypráví příběh o současné době, vyšší společnosti, která nemá morální zábrany a věří tomu, že peníze všechno vyřeší. Je škoda, že film je nevyrovnaný. První polovina se rozjíždí velmi pomalu a nechybí v ní takový ten jemný a přitom cynický humor, druhá půka je poté jednou velkou emocionální smrští, která strhne a nenechá diváka chladným. Otázka je, jestli se diváci budou chtít prokousávat onou první polovinou, která je někdy úmorně dlouhá. Malinko mi ovšem vadilo to, že tu není naznačeno rozřešení a film prostě skončí, aniž by jakkoliv naznačil, co se dělo dál. Zrovna v tomto případě mi to přišlo dost škoda. Film každopádně táhne Luminita Gheorghiu, která nesnesitelnou a extrémně sobeckou matku zahrála famózně a na to, že nesleze z plátna, je její výkon ještě obdivuhodnější. Ostatní už jsou hodně upozadění a nepříliš výrazní, což byl ale asi záměr. Měl-li bych to shrnout, tak k plnému hodnocení mi chybí lepší tempo, menší stopáž a alespoň nějaký konec. Takhle je to za čtyři hvězdy a 70%. (07.08.2013)

Druhá polovica lepšia. Na jednej strane neskutočná Cornelia, na strane druhej Barbu, ktorého charakter bol pre mňa veľmi slabo rozvinutý, snáď len na konci mi ho bolo ľúto, ale celý čas som ho akoby nechápala. Rozhovor Cornelie a Carmen veľmi dobre zvládnutý a záverečná scéna v dome jedna fantázia. Veľmi realistická dráma. (07.02.2014)