Unaveni sluncem

NIKITA MICHALKOV,ktorého prezývajú „ruský Spielberg” nakrúca zrejme jeho najlepší film kariéry Unavení slnkom,ocenený prestížnym Oscarom pre najlepší zahraničný film.Sú unavení,ale z toho nič nerobenia,leňošenia,bezstarostného života,obklopení veľkou rodinou,relaxujú,chodia si zaplávať...O kom to vlastne je reč? Vplyvný plukovník Kotov trávi voľný čas so svojou rodinou,t.j ženou a malou dcérou pokojne,pohodlne,príjemne,pokiaľ sa pri dverách neobjaví Míťa,ktorý kedysi si chcel vziať za ženu terajšiu manželku Kotova,Marusju.Neprišiel,aby vyčítal staré rany,ale preto,lebo o niekoľko hodín si príde pre neho komando KGB,ktorí ho odvezú do lesa,kde ho zastrelia... Napätie medzi dvoma mužmi sa postupne zhmotňuje ich samých,bez toho,aby ťažili svoje okolie,nedávajú nič poznať,ich konverzácia je štipľavá,keď sa ale objaví malá Naďa,ktorá je mimochodom dcéra Nikity Michalkova aj v skutočnosti,tak títo muži sa správajú,akoby sa absolútne nič nedialo.Najlepší výkon podáva práve ONA,ktorá sa nikoho a ničoho nebojí,je smelá,film je vďaka nej taký excelentný,lebo po pravde pri tomto snímku sa pomerne dlho nič poriadneho nedeje,popri tankoch na začiatku,je film jeden dlhý RELAX,posledná polhodina je úplne iná,keď sa objaví auto s komandom,tak film začne meniť tempo a ešte stretnú toho chlapíka,ktorý nemôže po celý čas filmu nájsť cestu,a ten im vojde do cesty! Vlastne plukovník KOTOV je autorita,vzbudzuje rešpekt,obyvatelia sú vlastne radi,že sa majú o koho oprieť,keď nastane problém,ako na začiatku s tankmi,kde vyštartuje na koni,aby zabránil spustošeniu úrody,tomuto dokázal zabrániť,vlastnému osudu už nie! Film s pomalým bezstarostným tempom s trojicou výborných výkonov,keď doplním ešte Oleg Menšikov ako Míťa,ktorý po svojom príchode koordinuje viac početnú rodinu vo veľkom dome,rozpráva príbeh,ktorý sa vlastne stal! Lebo títo protagonisti sú oni samy. Mňa snímok bavil na 60%,ale zmena tempa ma donútila pridať ďalších 20,lebo Nikita je veľký sympaťák! (02.02.2015)

Fantazie....Po delší době opět film z ruské provenience, který mi srazil čelist dolů. Film jsem viděl na ČT2 bez přípravy na co vlastně koukám. Od páté hvězdičky mne odradila jen Ruská uřvaná ubrebentěnost, kterou zkrátka nemám rád, ale která je pro Ruské filmy tak příznačná. Každopádně pozdní léto na dače v režiji Nikity Michalkova si oskara plným právem zasloužilo. A z Michalkovy maličné dcerky jsem byl skutečně paf. Obdivoval jsem ten filmový vztah, připadal mi nad rámec hereckých možností děvčátka. Až pak jsem se dozvěděl, že otcem malé Naděždy je sám pan režisér a hlavní hrdina...Ze zprvu pro mne zajímavé až lehce exotické komedie (tanky v obilí) se film pozvolna začal měnit v hodně drsné drama (scéna při fotbale s míčem v lesíku). To už jsem začal tušit špatný konec. Ze závěru na mne padl nesmírný smutek. Smutek za tu prosluněnou dobu, která odešla jako to pozdní léto. Smutek za všechny, které semlel stalinismus s komunismem..... Jsem velmi zvědavý na druhý díl - Odpor. (20.07.2011)

Nikdy ma neprestane udivovať, jak moc je (pravdepodobne pre monumentálnosť územia) ruská mentalita vzdialená ostatným slovanským národom. Tým nemyslím politiku, myslím kultúrne rozdiely. Opäť mi to pokazilo zážitok. Prvá polovica filmu obsahuje tri scenáristicky vďačné monológové scény, atmosférickú sexuálnu scénu, funkčnú prácu s hudbou a symbolmi, vynikajúceho Menšikova. Problém pre mňa nastal v druhej polovici, keď mali prísť emócie (a je to vážne super vymyslené aj vygradované), bohužiaľ som si však k žiadnej z postáv po celý čas nedokázal vytvoriť akékoľvek emocionálne väzby. Vlastne hej, fandil som Menšikovovi. Nesympatické mi prišli už tie interiéry, nesympatické mi prišli spievajúce ruské dôchodkyne, postava kladného stalinistického generála, či pod hranicu ľudskej dôstojnosti dotiahnutá komická postava šikanovaného alkoholika. Dievčatko bolo zlaté. Ale fandil som Menšikovovi. Keď máte súboj dvoch charakterov, z ktorých obaja sú stalinistickí dôstojníci, a oboch sledujeme len z pohľadu rodinných vzťahov, aj keby to bola pointa, tak je to stále viacmenej o sympatiách. 85%, pretože chápem. Ale necítim. (04.11.2023)

Remeselne výborne zvládnutý film. Hold Rusi vždy vedeli robiť umenie. Unavení slnkom nie je výnimkou. Príbeh vychádza so skutočných udalostí, čo dodáva filmu v určitých scenách na dramatickosti. Film zachytáva jeden deň zo života dôstojníka Kotova, ktorý je obyčajný človek ale s konexiami na správnych miestach. Užíva si deň voľna so svojou rodinou absolvujúc niekoľko vtipných a pokojných momentov, dokým sa na scéne nezjaví Miťa. Človek, ktorého Kotov kedysi poslal do zahraničia ako špióna a on tým pádom stratil všetko. Svoju lásku, priateľov, dalo by sa trocha nadnesene povedať, že aj svoju dušu. A práve táto vzájomná konfrontácia týchto dvoch mužov, na pozadí príjemného dňa s rodinou, ktorá absolútne nič netuší je príčinou silných, emocionálne vypätých a skvelo natočených scén. Nikita Michalkov, ktorý stvárnil aj hlavnú postavu Kotova podáva veľmi sugestívny výkon. Kopec light motívov - hlavne malého dievčatka Nady, ktorá príbeh aj hroznú situáciu svojím pohľadom na svet zľahčuje, umocňuje tvrdú realitu, ktorá hlavných aktérov obklopuje. Aj napriek politickému podtextu, ktorý vyjadruje povojnovú situáciu v Rusku, je to film hlavne o ľuďoch a o svedomí. Film, ktorý speje do tragického konca pre všetkých zúčastnených cez smiech, ktorý vás ku koncu ohromí, tým najlepším možným spôsobom. Zaslúžený Oskar a veľká poklona pre Michalkova - jeho práca z detailmi a z prepletaním dejových línií a osudov je tu neuveriteľná. (05.12.2011)

Vzhledem k faktu, že cesta ke zhlédnutí tohoto díla byla dlouhá, čekal jsem hodně. A k mému velkému potěšení se mi dostalo krásného filmového zážitku. Možná ne dokonalého, přece jenom ta stopáž mohla být kratší a taky jsem moc nechápal přítomnost té "ohnivé koule", ale jinak nemám co vytknout. Ona počáteční pohodová slunná atmosféra totiž nevydrží dlouho. Michalkov sice pokračuje v milém letním vypárvění a dělá jako by se nic nestalo, ale přitom divákovi dává jasné indície, že něco v pořádku není. Na povrch se pozvolna dere minulost a její křivda, která společně s politickou situací dokoná dílo pomsty. (Zprvu) nenápadné vylíčení doby stalinistických čistek se ohromně vydařilo (a také poslední pohled hlavního hrdiny na společné foto s Josifem Vissarionovičem byl velmi výmluvný). A vztah otce a jeho dcery byl tak krásně vykreslen, že až srdce plesalo. Nutno podotknout, že malé Naděždě byla role opravdu napsána na tělo a její postava rozdávala dětskou přirozenost a radost na všechny strany. Unaveni sluncem asi úplně nebude film pro velkou diváckou obec, přesto si svoje publikum, které ho náležitě ocení (třeba jako já, 5*), určitě najde. Jinak vzhledem k závěru moc nechápu vzniklé pokračování, které díky znalosti konce jedničky považuju za nesmyslné a nemám zájem ho vidět. (15.12.2011)