Zlodějka knih

Lacný príbeh, kde autori stavili na "osvedčené" témy. Židovský chlapec, ukrývaný v dome v Nemecku, počas vojny. Malé, nevinné stvorenie v čase vojny. Proste klišé nad klišé bez hlbšieho príbehu, bez presvedčivých hereckých výkonov. Tie tri hviezdičky dávam len zo slušnosti. Ako toto mohol byť knižný bestseller rokov minulých? Žeby až tak to filmoví tvorcovia zmrvili ? 3*** (02.10.2015)

Sentimentální citová vydíračka, které jsem ovšem nemilosrdně podlehl. Snímek skvěle zafungoval na poli kontrastů. Kontrast mezi drsností a absolutní nevyzpytatelností války postavený proti úniku do říše fantazií - to bylo něco krásného. Velmi nezvyklé bylo i to, že v tomto filmu neexistují žádné vyloženě záporné postavy. Ze strany režie a scénáře se jedná o nesmírně dobře promyšlený tah a skvěle seřízený mechanizmus, kde má každá postava jasně definovanou svoji roli a charakter a za celý snímek se z této role neodchýlí ani o centimetr. Přesto v tomto pohádkovém světě, kde se mají všichni rádi, cítíte ve vzduchu obrovské dobové napětí a strach a tušíte, že nebezpečí může přijít jako déšť z čistého nebe. Osobně jsem neviděl moc filmů, které by se snažily ukázat válku i zevnitř z pohledu německého obyvatelstva, i když v tomto případě se silným romantickým tónem, ale to snad čas od času neuškodí. Vložit smrt do role vypravěče považuji za naprosto geniální nápad. Nad hudbou mistra Johna Williamse poté znovu zůstávám v němém úžasu. Ten člověk je bůh ve svém oboru. Velkou poklonu skládám i Sophie Nélisse, která si svoji ústřední roli střihla i v nízkém věku naprosto fenomenálně. Většinu stopáže jsem vnímal jako čistě 4hvězdičkovou, ale závěr byl něco naprosto božského, kdy mi i malá slzička dokonce ukápla. Proto odpouštím i to všudypřítomné pozlátko a sentimentalitu. (07.04.2020)

Film to mohol byť vrstevnatejší, nakoľko je v podstate príbehom o rozprávaní príbehov. Ale je to aj príbeh o vojne. A teda, napriek všetkej naivnosti, má v ňom hlavné slovo smrť (doslova). A práve to delí túto rozprávku od priemeru - pravda. Môžem ešte tak na okraj spomenúť, že asi prvýkrát sa mi zdal nemecký prízvuk sympatický. Aj keď bol zrejme len hraný, alebo možno práve preto. Každopádne, vďačím za to Sophie Nélisse. Zlatá to osôbka. No film, kde sa niesol naprieč vojnou (aj keď 1. svetovou) iný fenomén umenia a to spev - Joyeux Noël, ma uchvátil podstatne viac. Ale napríklad taký Chlapec v pruhovanom pyžame ani nie. A to vrhal deti do bezprostrednejšieho kontaktu s vojnou. Ale netreba zbytočne porovnávať, treba vidieť. (11.02.2014)

Je jedna vec, ktorú automaticky vyžadujem od každej adaptácie knižnej predlohy, nech ide rozprávku bratov Grimmovcov alebo Joyceov Ulysses. Očakávam, že predo mnou zo stránok románu vyvstane živý, uveriteľný svet s postavami, ktoré dýchajú a cítia, miestami, ktoré majú svoju charakteristickú vôňu a atmosféru. V prípade Die Bücherdiebin bola takmer dokonalým priestorom na zostrojenie tohto organizmu ulica, v ktorej malá Sophie trávi časť svojho detstva, rozvíja kamarátstva a prežíva dobrodružstvá v tieni doby. Napriek tomu necháva Brian Percival túto príležitosť nevysvetliteľne ležať bokom a svoj "príbeh", tvorený drobnými epizódkami rozpráva natoľko plocho, priamočiaro a nekonfliktne, až mu napokon zostáva len rozprávka bez emócií a priebežného klimaxu. Tragický záver preto pôsobí nemiestne, ako vytrhnutý z kontextu predchádzajúceho diania, a línia s rozprávaním príbehov prosto nefunguje. Prvá hviezda za kameru a citlivú prácu s farbami a priestorom, druhá za dobre zvolených predstaviteľov ústrednej trojice, ktorí svoje postavy aspoň trochu poľudštili. 45% (15.02.2015)

Nemôžem sa rozhodnúť, či to čo mi na Zlodejke kníh vadí, či je to skôr problém môj, alebo problém filmu. Mňa to skrátka nedojalo. Predlohu som nečítal, čakal som veľa a celkom dosť som aj dostal, ale nejak mi to nefungovalo. Príbeh je to pekný (už úvodný rozprávačov spoileroidný vtípek ma dostal), magický; malá je skvelá a niekoľko okamihov hodne silných, čo mi vadí, je teda hlavne záverečná 30minútovka, kde sa už pokazí vážne všetko, jedna dojemnejšia scéna strieda druhú a všetka ta lútosť v divákovom srdci, odrazu prerastie do nepríjemnej bolesti zubov, pocitu násilných oscarových ambícií a citového vydierania. Ale možno sa mýlim. Každopádne, je to pekný film (26.01.2014)