Oltre il guado

V zásade stále platí to, čo som napísal k filmu Antikrist: "Kto sa bojí, nech do lesa nechodí." Mladý spočítavač zveri sa nebojí, pretože hory pozná, rovnako tak ich prírodných obyvateľov. A tak sa nezľakne nejakých akože bubáckych znamení. Pretože všetko je vysvetliteľné. Veď ide len o zvláštne spracované zvieracie mŕtvoly a kosti. A sú aj šelmy, čo to takto robia. Alebo nie? Je toto tá chvíľa? Chvíľa, kedy racionálne zmýšľanie nahlodajú podivuhodné úkazy? Opustená horská dedina a zvláštne zvuky. Prepadnutie do iného sveta hrozí však až vtedy, kedy myseľ muža opantá iracionalita. Potom sa rúca všetko. On aj jeho záchrancovia. Pretože nezvláda komunikáciu s niečím čo tu je a pokúša sa. O niečo. Zaprášené artefakty, stopy dávnych nešťastí i zlyhaní, staré kamerové záznamy aj tie nové digitálne, zachytené lesnými fotopascami, redukovaná farebnosť, dievčenské akoby gregoriánske chorály. Všetky tieto ingrediencie sprostredkúvajú veľmi dobre ponurú atmosféru uprostred hlbokých lesov taliansko-slovinského pohraničia. Vydarená hororová jazda, ktorú ocení každý, kto sa rád túla lesmi a prespáva v opustených domoch. Jemná výhrada sa týka príliš useknutého konca, nuž ale kto chce dokonalosť, nech si radšej pustí nejaký iný súčasný, ale zato dokonale gradujúci a zvyčajne myšlienkovo aj atmosférou dokonale sterilný horor. (21.10.2014)

Keď náhodou pôjdete robiť lesný prieskum divej zvery, dobre si zistite, či náhodou v danej oblasti nestraší. Hlavne keď narazíte na podozrivú polorozpadnutú zrúcaninu :). Koniec srandy. Nebavilo ma to. Ani trochu. Hrozne statické, tiché a nudné. 2/3 filmu sa skladá len z prechádzky po lese a po dome, kontrolovania záberov kamery, výmeny bateriek, nachádzania ohlodaných kostí a pod... Nehovorím, je tu jedna-dve atmosferické scénky, ktoré zaváňajú hororovým priemerom, ale to je žalostne málo. V poslednej tretine sa príbeh začne trocha rozpletať, nastúpia dve vlasatice, atmosféra trocha zhustne ale aj tak sa z toho moc nevyťaží. Tiež je čudné, že milý etológ nemal ani jeden pokus o útek. Nič moc, riadne nadhodnotené. 40/100 (14.01.2015)

Zkrátit stopáž o dvacet minut a možná bych u toho dvakrát neusnul.Začátek je strašně dlouhej a bez mučení se přiznám, že mě to prostě nebavilo.I když film pracuje s výtečnou hudbou (nejsilnější prvek filmu) a místy má opravdu silné pasáže, vše je zničeno či spíš pošlapáno tou nesnesitelnou stopáží.Atmosféra byla, námět na jedničku a pointa ucházející, ale pracovat s jedním hercem 102 minut je prostě moc.Řemeslně výtečná žánrovka, ale pro trpělivé diváky, ale to je bohužel moje nejslabší vlastnost.50%. (01.12.2014)

Talianska horrorová filmová tvorba zažila najväčší rozmach a zaznamenala najväčšie úspechy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Pod režisérskou taktovkou takých výrazných majstrov ako boli napríklad Dario Argento, Lucio Fulci, Lamberto Bava, Joe D´Amato a mnohí ďalší vznikli kultové diela. Priznám sa, že i ja patrím medzi obdivovateľov starej talianskej horrorovej školy. Potešil som sa, keď sa mi do rúk dostal snímok "Oltre il guado". Bol som zvedavý v akej forme je súčastná talianska horrorová produkcia. Po zhliandutí tohto titulu však musím smutne konštatovať, že zlatá éra talianskeho horroru je nenávratne preč. ** (22.10.2015)

Sympatický mysteriózní příběh, který se v horor promění až v samotném závěru. Je to klasické vyprávění kombinované s footage, a i když (krom těch nahrávek) nakonec využívá v dnešní době oblíbených a příliš často používaných hororových prvků, není to žádná křeč. Pokud nepřistoupíte na pomalé tempo vyprávění, těžko si film užijete, já se naladit dokázal, snad tomu nakonec přispělo i deštivé a mlhavé podzimní počasí za oknem, které bylo dost podobné tomu ve filmu... Je vidět, že Lorenzo Bianchini se filmovou tvorbou prostě baví a ta baví i mne. (07.12.2013)