Skleněný dům

Dobre natočený vojnový film o záchrane maďarských židovských obyvateľov počas druhej svetovej vojny. Aj u nás vtedy na Slovensku, napriek ich vyvážaniu, im mnohí pomáhali a zachraňovali, mnohí dostali od vtedajšieho nášho prezidenta Dr. J. Tisu výnimky. Transporty Židov boli na dva roky u nás zastavené! Žiaľ, akosi sa na to vedome zabúda a spomínajú sa len negatíva z tohto obdobia. (14.12.2020)

Tento film "Prechádzka z nepriateľom" je určený pre každého, kto sa chce dozvedieť viac o druhej svetovej vojne a o zverstvách páchaných na bezbranných ľuďoch. Upozorňujem, že tou zápornou stránkou filmu sú predovšetkým maďarskí príslušníci Šípových krížov. Z historického hľadiska je vo filme množstvo nedostatkov, ale tie nemôžu znížiť jeho výborné hodnotenie. Film je príbehom o hrdinstve, o smútku, o láske, o stratách, o prežití. Jednoznačne je to emocionálny príbeh týkajúci sa najtemnejšieho obdobia maďarskej histórie. Je inšpirovaný skutočným príbehom Pinchasa Tibora Rosenbauma (vo filme ako mladík Elek Cohen) a ďalším hrdinom Raoulom Wallenbergom švédskym diplomatom (vo filme premenovaný na Carla Lutza a z nejakého neznámeho dôvodu predstavuje švajčiarskeho veľvyslanca). Najskôr akú úlohu zohralo Maďarsko v 2. svetovej vojne. Maďarsko vedené regentom Miklósom Horthym vstúpilo do vojny ako stúpenec nacistického Nemecka. A pod jeho krídlami získalo juh Slovenska neskôr Podkarpatskú Rus, severovýchodné Sedmohradsko a juhoslovanskú Vojvodinu. Ale keď priebeh vojny sa začal obracať v prospech Sovietskeho zväzu začal Horthy tajne vyjednávať so Stalinom. Keď sa to Hitler dozvedel dňa 19. marca 1944 začala operácia (Trojský kôň) Margarethe, ktorá v októbri vyústila v operáciu Panzerfaust. Cieľom bolo udržať Maďarsko v 2. svetovej vojne na strane nacistického Nemecka. Nástrojom k splneniu cieľa bol únos Horthyho syna komandom Otta Skorzenyho a následne obsadenie Maďarska nemeckou armádou s aktívnou pomocou strany Šípových krížov. Horthyho previezli do Nemecka a moci sa ujal Ferenc Szálasi. Do Maďarska prišiel SS-Obersturmbannführer Adolf Eichmann, ktorý osobne dohliadal na deportáciu Židov z Maďarska do Osvienčima. A práve jeho snahy sa pokúšali likvidovať Wallenberg a Rosenbaum. Obom týmto záchrancom som sa už venoval v iných filmoch ale doposiaľ som sa nezaoberal stranou Ferenca Szálasiho (Šípové kríže, hovorovo nyilašovci, Arrow Cross, Nyilaskeresztes Párt - Hungarista Mozgalom). Hlavným cieľom tejto strany bolo vyvraždiť všetkých Židov (táto strana stála aj za besnením v maďarských Košiciach od 15.10.1944 až do ich oslobodenia). Počas svojej krátkej vlády stihli pozabíjať až pätnásť tisíc civilistov (Židov, Rómov, vojenských zbehov) a deportovať s pomocou nemeckých orgánov až pol milióna Židov. Nyilašovci organizovali hromadné vyvražďovacie akcie a výpravy a len v Budapešti zastrelili desiatky Židov a hodili ich do Dunaja. Po vojne za svoje besnenie boli hlavní funkcionári odsúdení k smrti a naši hrdinovia Rosenbaum pracoval pre Mossad a Wallenberg v oslobodenej Budapešti bol zadržaný orgánmi NKVD, obvinený zo špionáže a zomrel niekde v sovietskych väzniciach v roku 1947.Ďalšie filmy s touto maďarskou drámou: Hracia skrinka 1989, Tajomstvo mŕtvych mužov: 10. diel Čo sa stalo s Raoulom Wallenbergom? 2009, Prípad Raoula Wallenberga – Záchranca a obeť 2007, Dobrý večer, pán Wallenberg 1. a 2. diel 1990. (14.01.2019)

K historickým reáliím je zde už jeden podrobný komentář. Zkusím jiný úhel pohledu. Ve filmu je několik hůře uvěřitelných scén, přesto zdařile zobrazuje atmosféru a paradoxy evropských válečných dějin. Chvílemi až mrazí, jak jsou občané jedné země ve jménu zvrácené ideologie schopni krutě a cynicky ubližovat svým spoluobčanům, sousedům. Tenhle film je především zobrazením lidské ubohosti, která prostupuje napříč dějinami. A v tom je jeho zásadní poselství, platné (bohužel) i pro dnešní dobu a pro kteroukoliv zemi. Fašismus a jeho odrůdy vč.komunismu, se svými figurami, jen čekají na příležitost. Tohle je třeba mít neustále na paměti. Dějiny se mohou opakovat. Notes: film (občas velmi dojemný) natočen na základě skutečných událostí; v koprodukci USA, Kanady, Maďarska a Rumunska. (06.06.2020)

Pozitívom je vidieť maďarský pohľad na nacistickú otázku, ktorá za Horthyho sužovala aj ich, ale napriek tomu majú sochy admirála Horthyho po celom Maďarsku. Paradox. Ani v Česku sa na na Háchu nepľuje. U nás sa pľuje skoro na každého, to je trocha hanba slovenského národa. Film obsahuje príliš veľa streľby, ale málo emočných situácií, nebolo to pritlačené na pílu tak, ako mohlo. Film s takouto témou by diváka nemal nechať chladným, ale tu sa stal presný opak. Vidíte silnú tému, chápete ju, ale pocitovo nič moc. (20.10.2021)

Telenovela, nic víc. Pomalé tempo, mizerný střih, Horthy vylíčen jako lidumil. Tvrdit, že Maďarsko bylo ve svízelné situaci mezi dvěma Zly je nesmysl. Maďaři si naprosto nadšeně fašismus vybrali, jelikož s ním dlouhodobě sympatizovali. Válka vylíčena jako cosi neurčitého, Němci nikoliv jako vojáci, ale Satanovi zplozenci bez charakteru. Všechno se teď ve válečných filmech sune ke schématům, komiksovému černobílému podání věcí. Snad jen severské filmy se ještě drží. Tento film tedy rozhodně ne. (22.03.2020)