Leviatan

Viacvrstevný film z ďalekého ruského severu je oživením aj pre nášho diváka. Sme svedkami konfliktu autoopravára so starostom, ale tento konflikt nie je jediným v príbehu. Práve viac-menej komorné scény účinkujúcich sú v kontraste so širokými zábermi kamery, ktorá si hovie vo veľkých celkoch. Ku koncu snímku dochádza dych a miesto rýchlejšieho záveru je tento stratený v naťahovanej minutáži. (28.02.2015)

Můj vztah k Leviatanovi nejlépe charakterizuje, že jsem více než 3 roky nenacházel odvahu ho zhlédnout, ačkoli byl uložený na disku. Prostě mě děsila ta depka, která z příběhu sálala. Zvjagincevův film dokonale charakterizuje Rusko tak, jak se nemění v čase. Spojení koruny, šavle a oltáře spolu s pohrdáním obyčejnými lidmi dělá z ruské společnosti velmi nevlídné prostředí, kde jednotlivec nic neznamená a absolutní moci se poklonkuje. Počínání církevních hodnostářů hodně připomíná současného patriarchu Kirilla, který si s vrchností v Kremlu tak dobře rozumí. Zvjagincev se dokonale trefil do poměrů, které vedly až k válce na Ukrajině. Mrazivý film a bohužel hodně pravdivý. Celkový dojem: 95 %. (24.04.2022)

Zvjagincevův stylisticky nejumírněnější film. Po Jeleně se zkrátka tvorba ruského velikána posunula jiným směrem - už nejde o okázalou poctu Tarkovskému jako ve Vyhoštění nebo vyprávění obrazem jako v Návratu, ale spíše klasicky snímaný konverzační (velko)film s prvky černého humoru, který vedle sebe staví intimní rozmluvy postav utopené ve vodce a epické výjevy drsné nehostinné krajiny zachycující nevyhnutelný proud času. To, co se odehrává mezi nimi, je metafora ruské společnosti, vykreslující bezbranného jedince v boji proti všemocnému mocenskému aparátu, tentokrát však (pro mě) nerozvedena do uspokojující všeobjímající, existenciální roviny. (09.07.2014)

Nový Zvjagincevov film nenaplnil moje očakávania. Dychberúce zábery na chladné more a vyprahnutú krajinu niekedy nestačia. Chýbal mi prienik do hĺbky jednotlivých vzťahov ako v Ceylanovom Zimnom spánku. K tak bezútešnej, ale niečím krásnej krajine a k ešte bezútešnejšej budúcnosti jej obyvateľov sa mi žiadalo menej postáv, no venovať im viac času a to nielen formálne. Tento vysoký potenciál sa povrchným vyobrazením rodinných vzťahov, či vzťahu cirkvi a predstaviteľov mesta, na jeho veľkú škodu nevyužil ani z polovice. Poslednú scénu filmu si skôr predstavujem sediaceho a opusteného Romku pri skelete veľryby. Na tomto magickom mieste mala kamera tráviť viac času. (10.03.2015)

Sugestívny, podmanivý filmový zážitok s veľkým nádychom depresie a sociálnej bezútešnosti. Snímok poukazuje na ľudskú podstatu, ktorá sa už od prvotnej deľby práce moc nezmenila - bohatí a mocibažní jedinci ovládajú všetky ostatné vrstvy spoločnosti a to podľa svojej ľubovôle. Jediné čo je k tomu treba sú neexistujúce mantinely svedomia, za ktoré slušný človek už nezájde. Obyčajne s mocou odchádza aj slušnosť. Jediné čo sa odvtedy zmenilo sú pojmy, ktoré túto sociálnu vrstvu pomenúvajú. Kedysi to boli kniežatá, grófovia, králi.... v súčasnosti sú to politici, primátori, starostovia, veľkopodnikatelia..... Tým samozrejme nechcem tvrdiť, že sú všetci takí, ja len tvrdím, že moc je veľké lákadlo. A určite to nie je problém len Ruska, niečo podobné sa dá nájsť v každej krajine. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že po pocitovej stránke sa z toho dalo vyťažiť ešte viac. 85/100 (17.03.2015)