Leviatan

Doteraz som nevidel nič od Zvjaginceva, takže som bol pred Leviatanom bez predsudkov. Zo začiatku som bol príjemne prekvapený, pretože ruské reálie boli zobrazené presne, i keď v nekonečne dlhých a často aj prázdnych záberoch. Neskôr mi však začala prekážať diskontinuita rozprávania, ktorú som pripisoval opitému strihačovi (pretože tej vodky vo filme bolo tak neuveriteľne veľa, že musela ostať aj pre tvorivý kolektív). Takže z pôvodne zamýšľaných štyroch hviezdičiek ostali obligátne tri a v pamäti mi ostane iba scéna na policajnej staniciu a búranie Kojlovho domu. Ale keď som si pozrel film opakovane, ostalo mi v pamäti viac scén, ocenil som atmosféru a pridal hviezdičku. (16.06.2015)

Sugestívny, podmanivý filmový zážitok s veľkým nádychom depresie a sociálnej bezútešnosti. Snímok poukazuje na ľudskú podstatu, ktorá sa už od prvotnej deľby práce moc nezmenila - bohatí a mocibažní jedinci ovládajú všetky ostatné vrstvy spoločnosti a to podľa svojej ľubovôle. Jediné čo je k tomu treba sú neexistujúce mantinely svedomia, za ktoré slušný človek už nezájde. Obyčajne s mocou odchádza aj slušnosť. Jediné čo sa odvtedy zmenilo sú pojmy, ktoré túto sociálnu vrstvu pomenúvajú. Kedysi to boli kniežatá, grófovia, králi.... v súčasnosti sú to politici, primátori, starostovia, veľkopodnikatelia..... Tým samozrejme nechcem tvrdiť, že sú všetci takí, ja len tvrdím, že moc je veľké lákadlo. A určite to nie je problém len Ruska, niečo podobné sa dá nájsť v každej krajine. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že po pocitovej stránke sa z toho dalo vyťažiť ešte viac. 85/100 (17.03.2015)

A pak že se tady u nás máme špatně .... Pohled do velké ruské duše, znamená pro dnešního běžného diváka, který je napumpovaný Hollywoodem docela solidní šok. Takhle nějak totiž vypadá život, takhle nějak se chovají běžní lidé a přesně takhle funguje dnešní systém. "Ty žádná práva nemáš, neměls a mít nebudeš." 70% (03.04.2015)

„MŮŽEŠ LEVIATANA CHYTIT NA PRUT NEBO MU SVÁZAT JAZYK PROVAZEM? BUDE TĚ PROSIT O MILOST? BUDE S TEBOU HOVOŘIT KLIDNĚ? NA ZEMI NENÍ JEMU ROVNÉHO. ON JE KRÁLEM VŠECH STVOŘENÍ…“ /// A tak se Kolja rozhodl se systémem bojovat... Překvapivě tenhle boj není hlavní náplní příběhu. Je totiž o lásce a tragédii obyčejnejch lidí, plnej sociálních a biblickejch odkazů. Během píčování na ruskej aparát si neuvědomíte (nevíte), že ten příběh má kořeny v Americe. Nemusí nic říkat na plnou hubu. Je drsnej tím, co naznačuje. Zajímavě, satiricky a pravdivě. Těch 140 minut je moc. Ale chápu, že všechny ty „úkazy“ mají dostat prostor k vyniknutí. Tohle se musí kritikům a festivalovýmu publiku líbit. 3a½!, takže 4*. Páč to má hloubku, kterou Major nenašel. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Král Achab je můj vzor. (no tak určitě, kdo by nechtěl bejt králem, že?) 2.) Jób je (taky) můj vzor. (no tak určitě, kdo by nechtěl trochu toho utrpení, že?) 3.) Thx za titule ,,Dsvanda“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ * (15.02.2015)

Schéma fungovania lokálnej i globálnej moci je podaná presne. Takto to funguje všeobecne. Stratégia lokálnych držiteľov úradov spočíva v uchovávaní si postavenia prepojením špinavých praktík polície, súdov, prokuratúry. Všetko posvätené miestnym duchovným. V prípade ateistických krajín predstavuje duchovného napr. majiteľ banky alebo bordelmama (podľa preferencií gubernátora). Pravdou tiež je, že ak majú lokálni mocenskí mafiáni akú-takú česť v tele, aspoň niečo dodržia. Horší sú potom už len právnici. Právnici ako sudcovia, ignorujúci vykonanie akýchkoľvek dôkazov, právnici ako prokurátori, správajúci sa ako konformisti, schopní v mene imperátora akékoľvek dôkazy primerane sfalšovať, upraviť alebo skryť. A koniec koncov právnici ako advokáti - rodinní známi. Starajú sa okrem prípadu starého kamoša z vojny bez výčitiek svedomia aj o jeho manželku. A rovnako bez výčitiek blufujúcich. Hrajú hru - možno to vyjde. Veď: "Hlavné sú fakty!". Nič iné takýto typ robotického zmrda, slúžiaceho výhradne uspokojeniu seba samého, no tváriaceho sa kamarátsky, ani nezaujíma. A ak už ide do tuhého, nakoniec takýto hrdina a fanúšik faktov ako zbitý pes zdrhá z boja. Bez toho aby aspoň čiastočne napravil besy Leviatana, ktorého hnev svojou neuváženou a drzou aktivitou vyvolal. Krajina je podobne ako príbeh uhrančivo drsná. Príroda Murmanska pripomína drsný sever Škótska či Írska. Mystická je i kostra pravekej rybej príšery, vyvrhnutej na morskom brehu. Ruiny kostola slúžia novodobým rituálom mládeže (jej novou Svätou Trojicou je: oheň, pivo a cigarety). Vodkové seansy sú zobrazené vierohodne. Celok je fajnová, i keď veľmi smutná záležitosť. Ukazuje, že nie my občania ťaháme moc za pačesy, ale že mocní jemne hladia naše pupky, s možnosťou kedykoľvek prejsť z hladenia k prepichnutiu brucha. Sami si popritom budujú neskutočné paláce arogancie, nadvlády a mamony. (09.02.2015)