Děti ráje

FILM by mal v prvom rade rozprávať vizuálne. Vedeli to už bratia Lumièrovci. Potom by sa mal dostaviť účinok dobre prepracovaného scenára a hereckých výkonov. Tento epos, to spĺňa iba z jednej strany. A to tým, že dokonalo evokuje dobu tamojšú, v celej svojej kráse. Avšak samotný príbeh nám neprináša nič, iba akúsi švédsku trojku ( štvorku, päťku ), ktorá sa zmieta sem a tam a zasa naspäť, aby mohla vyplniť obrazne nekonečnú minutáž. (17.05.2015)

Som taký nadšený, že pomaly ani neviem, kde mám začať... Začnem s tým, že je to POCTA - PANTOMÍME, o tom režisér Marcel Carné, nakrúca výnimočný FILM, s extrémne výnimočnými hereckými výkonmi, pričom mňa najviac zaujal a upútal výkon postavy Garance, u ktorej je veľmi pravdepodobná G-A-R-A-N-C-I-A, že vás svojim erotickým prístupom, načisto ohromí !!! Zahrala si ju krásna herečka, pod pseudonymom ARLETTY. Okolo prenádhernej Garance, sa budú schádzať štyria muži, ktorí zohrajú, viac - menej, dôležitú podstatu filmu. Vedľa nej, je hlavnou postavou Jean - Baptiste Debureau, ktorý svojimi pantomimickými kreáciami, vystupuje v Théatre de Funambules, v prvej polovici 19. storočia, začína dej snímku, keď Garance opúšťa anarchistu Pierreho - Françoisa Lacenaireho. Postupne bude mať ďalšie vzťahy, vzostupne s Pierotom, t. j - Baptiste, ktorý miluje Garance, aj ona jeho, ale háčik je v tom, že nedokáže opätovať city, opúšťa ho, aby si začala so sebavedomým hercom Frédérickom Lemaîtreom, a nakoniec s grófom Édouard comte de Montray... Žena, ktorá je v obkolesení 4. mužov. Melancholická, smutná láska sa môže rozpútať. Marcel Carné, je brilantný filmár, ktorý ma svojim poetickým realizmusom, vždy naprosto zdecimuje, a to v dobrom slova zmysle, táto klasika sa zaraďuje skôr ku KLASICIZMU, ktorý svojim spracovaním parádne vyniká. Obával som sa, ako zvládnem pozerať 3. hodinovú ODYSEU o láske, a s láskou, obavy sa nenaplnili, film je rozdelený do dvoch častí : Bulvár zločinu a Muž v bielom, a podotýkam, že obe, sú veľmi strhujúce !!! Arlette je presvedčivá, ešte sa patrí spomenúť, tých štyroch borcov : Jean-Louis Barrault, ako Baptiste, Pierre Brasseur, ako Lemaître, Louis Salou, ako Édouard comte de Montray, a Marcel Herrand, ako Pierre-François Lacenaire, kvalitné herecké výkony, kde by som rád pochválil bravúrny český dabing, vďaka čomu som sa mohol lepšie sústrediť na pozeranie tohto excelentného francúzskeho snímku, ktorý patrí medzi uznávanú KLASIKU !!! Jeden z najlepších filmov v dejinách kinematografie !!! (04.12.2016)

(1001) -"Paříž je příliš malá pro takové milence, jako jsme my dva." Kdo by to řekl, že upadnu do lásky jen tak zničehož nic a proti své vůli, ačkoliv básníci by myslím řekli, že jinak to nejde. Už několikrát jsem v rozhovorech četla, jak moji oblíbení tvůrci citují tento film jako ten, který jim způsobil lásku k (dramatickému) umění, a okamžitě jsem pochopila, co tím mysleli. Kdo by čekal takovéhle věci ve filmu z roku 1945, respektive proč se někdo namáhá s obdivováním Casablancy, když by mohl obdivovat tohle! V poslední době jsem si hodně stěžovala na bezmyšlenkové používání dialogu ve filmech a Děti století mi nabídly lék z té mizérie. Občas mají slova opačný význam k celkovému smyslu promluvy, občas popisují přesně to, co mají, občas se opakují a plynutí filmového i fikčního času jim dodává jiný význam. Dohromady je to blaho pro moji hlavu. ♥ -"Ztichni, neslyšíme přes tebe pantomimu!" (16.06.2015)

nerad sklznem na uroven ludi ako Je LiVentura, ktory film odjebe jednoduchym "moc prizemne, jednoduche" alebo "jednim slovem skvele" - no na druhej strane nerad pisem litanie ako Bludman alebo ekspert typu Eodeon. Taxa v nich zamotam, ze mi unikol zmysel komentara. No tu sa neubranim, jednak do dlheho komentu sa mi nechce a jednak uz mam rozpozerany dalsi film - Michael Powell konkrene. Takze strucne : o5 nieco pre artove hnedopichy, hlavni hrdinovia maju aj tu realnu story ale aj fantazijnu. Ktora je ktora - to uz musite zistit sami. 82 % (27.10.2018)

Byl by z toho dobrý seriál. Obrovská stopáž přidává rozhodnutím postav na osudovosti, na druhou stranu stačí sto minut a mé znalosti jejich charakterů již nelze rozšířit. Marcel Carné je každopádně velice citlivý a uvědomělý autor, u něhož paralely divadla a filmu, pantomimy a divadla, herectví němého a mluveného a herectví a života bez opony, nelze brát lehkovážně. (01.04.2013)