Den matek

Podle úpoutávky jsem si představoval úplně něco jiného (a tak jsem si to pustil až skoro po měsíci co jsem to dostal od kamarádky). Překvapilo mě to, jak je to solidně natočené a zahrané (tím myslím tu rodinku sadistů). Bohužel film má nic moc úvod a závěr, ale prostřední třetina je velmi podařená. Den matek je přesně tím filmen, za co lidstvo jednou skončí v pekle, film co musí odsoudit každý normální člověk a filmový fanoušek oněch normálních filmů. Pro milovníka pokleslého braku je však tato podíváná zcela průměrná. (28.01.2009)

Čo je vo svete kinematografie bizarnejšie, ako snuff, Mr. T a hovoriace auto Davida Hasselhoffa? TROMA! Šialená spoločnosť, vyrábajúca nenormálne filmy. DEŇ MATIEK na jednej stráne zostáva tromou so všetkým, čo k tomu patrí (mizerný rozpočet, ani štipka slávneho herca a scény, počas ktorých neviete, či si z vás tvorcovia robia srandu, alebo sú iba krajne neschopní), zároveň ma však po skúsenosti s PRÍŠEROU ZO ŠATNÍKA (1987) o sedem rokov mladší DEŇ MATIEK príjemne zaskočil snahou o budovanie relatívne vážnej hixploitation atmosféry (nech ma blesk skolí, ak som pri príjazde na benzínové čerpadlo nepočul legendárny banjo duet z VYSLOBODENIA). Poteší tiež twist na konci. Ukážkové béčko, ale dá sa na to pozerať. (15.06.2008)

Texaský masakr po TROMovsku. Jde vidět, že se Kaufman snažil tohoto vzoru držet, což bohužel trochu ubralo na jeho vyšinuté vyjadřovací schopnosti. Ale pobavilo. Narvat si ženskou do šuplíku, jako hračku, by napadlo málokoho :) Jen škoda, že nejhezčí z hrdinek zemře tak záhy a už nemá šanci se projevit v živém stavu :)) 55% (30.12.2008)

Takže môj TROMA experience no.2 dopadol o štipku lepšie ako predošlý. Mieša / vykráda predovšetkým Hills have eyes a Texas chainsaw massacre. No myslím že tentokrát víťazí viac hororový prvok ako ten komediálny. Maminkovský element tomu síce dodáva potrebné "úchylné čaro" ( viem,oxymoron jak hovado ), ale filmu skôr škodí ako pridáva (scénka s ranným tréningom je úplne zbytočná). 1* za posledných 5 sekúnd a geniálny dialóg : "...punk sucks, disco is stupid...". PS: ďalší v poradí je Frightmare tak sa nechajme prekvapiť.... (24.06.2008)

Charlie Kaufman sa rozhodol spraviť si svoje ultimatívne hororové béčko. Na otázku, ako to dopadlo, vám odpoviem múdrou poučkou (ktorú som si teraz vymyslel): existujú tri druhy trashu - trash, trash s extra porciou demencie a jeho odnož, trpiaca po väčšinu stopáže zúfalou nudou. Hádate správne, v tomto prípade sa jedná o poslednú kategóriu. Kaufman totiž nielen že napchal po vzore psíčka a mačičky do svojej torty všetky hororové klišé a smery (slasher, mučenie, znásilňovanie, šialená rodinka, burani, kempovanie v lese, lovenie táborníkov, nevinné ženy, ktoré sa musia postaviť svojim väzniteľom), ktoré padli na firemnom brainstormingu; to by bolo samo o sobe celkom zábavné. On sa však totiž po prihlúplo úsmevnom úvodnom morde dvoch členov hnutia hippies (celá expozícia do deja trvá 6 minút) rozhodol trápiť nás ďalšiu cca hodinu sledovaním troch žien, ktoré stále nie a nie zomrieť alebo zabiť svojich mučiteľov a ujsť. Vážne sa tam celú tú hodinu, okrem nezáživného sledovania dvoch bratov v pokročilom štádiu demencie a ich zlatej mamičky, pod ktorej vedením trénujú, podpichujú sa, vtipkujú alebo trápia svoje obete, nič nedeje. Zvyšných 24 minút, ktorých je ešte blbších než predchádzajúcich 66 to zaklincuje. Amatérsku kameru, "herecké výkony", úroveň gore a soundtrack, z ktorého sála hrôza ponechám radšej bez komentára. Alebo som to len nepochopil, a celé je to fromálne dokumentárne spracovaná štúdia zhubného vplyvu celoživotného vplyvu matky na deti a rafinovaná kritika spoločnosti (scéna, v ktorej Ikeovi narazia celou silou televízor na hlavu predsa jasne symbolizuje vražedný účinok zmanipulovaných médií na modernú spoločnosť!)? Nech je to, ako chce, odpad dať nemôžem; pár ráz sa mi objavil úsmev na tvári :-) 5% (04.08.2014)