Moje povstanie.sk

Zaujímavý dokument a oceňujem nápad tvorcov začleniť osobnosti nehereckého prostredia ako hlavných aktérov. Každý príbeh mal svoju silu, aj keď napríklad od Dominiky Cibuľkovej som čakal viac ako len šprint cez les. Najzaujímavejšie príbehy mi prišli ten Pavlov, ktorý by som si rád pozrel so širším spektrom informácií a Máriín. Ten bol asi najzaujímavejší a by som rád videl ako pašovala veci náckom pod nosom. Na začiatok ma prekvapila čiernobiela kamera, ale po chvíli som ocenil tento nápad a dokonca mi to prišlo ako veľmi vhodné. Len škoda, že tie príbehy nie sú dlhšie. Je smutné, že slovenská kinematografia, ale aj vyučovanie na školách sa tejto historickej udalosti až do takej hĺbky nezaoberá. (03.09.2014)

Krátke a dobre zahrané príbehy z obdobia povstania, kde tie prvé boli vybraté tak, aby akoby naschvál poukazovali aj na zločiny režimu, ktorý prišiel po ňom a tak sa po tom podľa mňa nemôže oháňať žiaden kritik povstania, ktorý by tvrdil, že sme sa vrátili do nejakej doby alebo, že sa nahráva podobe histórie ako ju popisujú niektorí známi historici, ktorých obhajcovia vtedajšieho štátu nemusia. Mne možno naopak trocha vadí taký ten súčasný kapitalistický, americký, novodobý pohľad na to, ktorý je badateľný výberom úvodných príbehov, či protagonistov. O povstaní sa však veľa nedozviete z tých akoby poviedok, sú to však príbehy konkrétnych ľudí, ktoré sú dobrým doplnkom k terajšiemu 70. výročiu začiatku povstania. Najviac sa mi asi páčila časť s Latinákom, tá s Cibulkovou bola dosť slabá, až zbytočná, ale najhoršie z toho podľa mňa vyšla časť s Dušičkom, kde som toho veľa nerozumel. Som zvedavý na ďalšie príhody, je to celkom zaujímavé. (31.08.2014)

Takto to dopadne keď chce niekto točiť žáner, ktorému vôbec nerozumie. Ako keby niekto dal režírovať Avengerov režisérovi, ktorý vôbec nečíta komixy. Skutočne je niekto namäkko z hračkárských postprodukčných trikov ako simulácia škrabancov, či zo zrýchlených alebo spomalených záberov? V jednej poviedke vykradli Polnočnú omšu, v druhej Zbehov a pútnikov a v ďalšej dokonca Čiernu knihu. Veľký Lol! Žáner partizánskeho filmu zostáva u nás aj naďalej mŕtvy, aspoň do doby kým ho budú kriesiť reklamní režiséri. (02.09.2014)

Šest šestiminutových mikropříběhů ze Slovenského národního povstání inspirované skutečností obsazené osobnostmi ( hokejista Šatan, tenistka Cibulková, zpěvačka Buckingham ... ), které mají k danému tématu přitáhnout teenagery? Na to, že vznik tohoto díla připomíná amatérismus - herci bez nároku na honorář, zapojení různých spolků a nadšenců , tak výsledkem je technicky jedna z nejprofesionálnější prací slovenské televizní tvorby. Příběhy jsou jednoduchoučké ( některé až moc viz. žena, která utíká před esesáky a život ji zachrání konzerva ) ale některé stačí říct maximum - nejlsilnější je story doktora partyzánů, který se slituje nad zraněným Němcem, který na oplátku přivede svoje kumpány vyvraždit celý partyzánský tábor. Nejlepší pro mne byl štědrý večer u Latiňáka . Nedám víc než silné tři hvězdy , protože hrdinové jsou jmenováni jen jménem. Pokud je někdo hrdina, tak mají říct celé jeho jméno, takhle to autoři degradujou na příběhy jedna paní povídala. (04.08.2019)

Forma víťazí nad obsahom. To nie je výtka ale fakt. Poviedky sú určite zaujímavé, žiaľbohu krátke. Funkciu akejsi šírenia osvety o osudoch obyčajných ľudí v SNP ale plnia dokonale. Páči sa mi štýl filmárov, po technickej stránke je Moje povstanie slovenská filmová špička. Výber hercov/celebrít treba zrejme len ticho rešpektovať. Pritiahnuť cieľovku k takejto látke ide asi len týmto smerom. Hanbu si ale naše hviezdy určite neurobili. Chválim projekt, slovenské dejiny obsahujú mnoho námetov na sfilmovanie, snáď podobných formátov bude len pribúdať a snáď sa niekedy dočkáme aj celovečerných filmov na minimálne rovnakej úrovni. (14.09.2014)