Demolice

Jake Gyllenhaal si opět střihl jednu z těch prapodivných postav prapodivných amerických velkodramat. To mu jde asi ze všeho nejlíp. Až skoro mám pocit, že v soukromí bude taky dost divnej, když mu tyhle uzavřené osoby, u kterých vůbec nevíte, co se jim honí hlavou, tak neuvěřitelně jdou. Filmařsky je to následně klasika Jean-Marc Valléeho. On se v těch netypicky typických dramatech vysloveně vyžívá a snaží se onou syrovostí být hodně precizní. Divákovi k tomu vůbec nic nevysvětluje a nutí ho zapřemýšlet nad onou postavou Jacka. Přemýšlel jsem, přemýšlel. Nic moc nevymyslel, ale jeho divnost mě i přesto donutila film dokoukat až do konce. (17.05.2017)

(ASI BUDÚ SPOILE:) Bravúrne osedlaný scenár, ktorý musel vzniknúť v hlave niekoho, kto má skúsenosť s tragickou stratou niekoho blízkeho (alebo lepšie povedané toho najbližšieho...), pochopil to aj Gyllenhaal a svojím výkonom mozaiku dokonale uzavrel. Všetky fázy vyrovnávania sa s touto situáciou sú tam akokeby neviditeľné až to k záveru celé do seba zaklapne. Nie je to záver filmu s nálepkou BOOM. Je to "iba" inteligentné. A svojím spôsobom aj kruto katarzistické. (13.08.2018)

Film mi pripomenul jednu potrhlú až zvrátenú vetu: "ČO SOM SA NATRÁPIL, KÝM SOM O VŠETKO PRIŠIEL . Aj mladý David (ktorého tak squelo uhral Gyllenhaal) sa počas celého filmu svojsky a s vervou nevedel zmieriť so smrťou svojej manželky, dlho mu trvalo, kým pochopil, že ju miloval. Pochopil, že jeho nebohá žena ho tak milovala, že dobrovoľne šla na potrat, len aby sa necítil menejcenným otcom dieťaťa s Downovým syndrómom. No a keď k filmu pridáte sympatickú Naomi Watsovu, a výbornú muziku ... a hranie sa s kamerou ... neostáva len milovníkom dram odporučiť. K filmu sa určite niekdy vrátim a možno pridám bodík :). (01.07.2016)

Jake Gyllenhaal je už niekoľko rokov prakticky stávka na istotu a hlavne, pokiaľ sa jedná o tie menšie, menej známe projekty. Preto som bol dosť zvedavý aj na Demolition a síce zápletka na prvý pohľad nepôsobí úplne najatraktívnejšie, no nakoniec si teda určite nemôžem sťažovať. Film sa síce venuje prakticky len tomu vyrovnávaniu sa so stratou manželky, ale v rámci zábavnosti tou najlepšou možnou formou, keďže Jake Gyllenhaal sa tu naplno odviazal a robí si všetko po svojom. A názov filmu je tentoraz uplne výstižný, deštrukcia vo fyzickej, ale aj psychickej podobe. Takže aj keď som vlastne hlboko vnútri cítil, že je to v skutočnosti celé smutné, ale aj tak som sa musel každú chvíľu smiať, hlavne v úvodnej a záverečnej fáze, kedy je tých vydarených sekvencií nespočet od písania sťažnosti zákazníckemu oddeleniu počas smútočného karu až po vychutnávanie si hudby v dave. Jedine rozporuplne tu na mňa pôsobí línia s operátorkou zákazníckej linky, keďže mi to vyhovovalo len v tej anonymnej polohe, príchod Naomi Watts ma skôr sklamal a jej postava nemala pre film žiadny prínos, ale zase sa mi páčil vzťah hlavného hrdinu s jej synom. A z obsadenia mi ešte vyhovoval aj šéf a svokor hlavného hrdinu, presne takáto postava tu bola potrebná. No a režijne tu nemám čo vytknúť, kvalitná práca. Takže som nadmieru spokojný, kvalitná dráma s perfektným Gylenhaalom, pri ktorej som sa navyše zasmial viac, než na väčšine plnohodnotných komédiách. 77% (14.07.2016)

Originální. Zvláštní vztahové drama, kterému by k dokonalosti pomohla jen větší přímočarost. Některé rodinné scény (s gay děckem) jsou docela zbytečné. Celá idea s demolicí vlastního života a dekonstrukcí osobnosti táhne jako už dlouho nic. Gyllenhaal klasický, přesně hrající. Režie prvotřídní. Zajímavý soundtrack. (07.07.2016)