Vnitřní krása

Úroveň juhokórejských romantických filmov už na tom síce nie je až tak dobre, ako na začiatku tisícročia, ale aj tak sa vlastne každý rok objaví aspoň jeden prvotriedny, ktorý sa prakticky dokáže porovnávať aj s tými najlepšími a teraz sa ním jednoznačne stal Beauty inside. Síce viem, že ten hlavný nápad je len prevzatý, takže za originalitu to úplne chváliť nemôžem, ale to mi je vlastne úplne jedno, keďže už po úvodných minútach mi bolo jasné, že to bude vydarená záležitosť. Dejovo tu toho zase tak moc neprekvapí, ale v tomto prípade som aj celkom rád, že tvorcovia nemali v pláne moc experimentovať a tým prechádzať do iných žánrov, ale je to čistokrvná žánrová záležitosť prakticky tých najvyšších kvalít. Dej ma bavil od prvej do poslednej minúty, celý čas sa to nesie v perfektnej atmosfére, sadlo mi aj to pracovné prostredie navrhovania nábytku a postavy si ma získali okamžite, takže som im veľmi prial, aby im to vyšlo. Aj keď je samozrejme jasné, že pri takejto anomálii sa ten vzťah udržuje len ťažko, ale aspoň mi tie problémy prišli uveriteľné, žiadne zbytočné samoúčelnosti tu nie sú. A pár scén je skutočne skvelých, napríklad tá úplne záverečná, to bol perfektný nápad. Obsadeniu sa nedá nič vytknúť, hlavný hrdina sa tentoraz samozrejme nedá hodnotiť tak jednoducho, ale jeho postava je úplne ideálna a v podaní množstva hercov, medzi ktorými poteší aj viacero známych tvárí, ale väčšiu pozornosť si aj tak jednoznačne získa Han Hyo-Joo, ktorá je tu rovnako, ako aj v jej predchádzajúcich romantických filmoch jednoducho dokonalá. A ani vedľajšie postavy nesklamú. A réžii tu tiež nemám čo vytknúť, vizuálna stránka je bezchybná, lokácie sú bez problémov, pričom tých pár minút z Prahy to zaujímavo osvieži a aj emócie trochu fungujú, takže úplne ideálne. A tak plné hodnotenie síce nedávam, to som v rámci žánru dal len hŕstke filmom, ktoré ma úplne pohltili, čo sa pri Beauty inside až tak nestalo, ale inak ma vlastne vôbec nenapadá, čo by som tu mohol vytknúť, dej, postavy, vizuál, atmosféra, všetko je na vysokej úrovni. 79% (24.01.2016)

"The Beauty Inside" je podľa mňa najlepším romantickým filmom, ktorý som videl od čias P.S. I Love You. Funguje presne tak ako má a vytvára veľmi dobrý koncept využitím zaujímavých nápadov a veľmi sympatických hlavných hrdinov. Plus okrem toho vie byť film aj na správnom mieste vtipný, ľahko sledovateľný, nápaditý a nikdy nemám z neho pocit, že by sa snažil vytlačiť emócie z nesprávnych dôvodov. Už si ani nepamätám, kedy mi pri romantickom filme vyšli z oka slzy, ale čuduj sa svete, tento film ich zo mňa dostal. Chcel by som, aby sa takéto filmy točili viac. Je v nich vidieť všetka láska pre film, a súčasne aj snaha povedať pekný príbeh. A to nemôžem nič iné, než náležite oceniť a odporúčiť všetkým, čo majú radi romantiku. Sú vo filme určité detaily, ktoré nedávajú úplne zmysel a myslím si, že ich spozorujete rovnako, ale príbeh je až príliš zaujímavý na to, aby ste sa tým nejako výrazne zaoberali.Hodnotenie: A (18.01.2016)

Možno tak prvá tretina bola na parádu, že som bol priam očarený z toho, aký originálny námet dokázali Kórejci zas vytiahnuť. Ale potom sa to akosi dostalo do romantickej slučky, ktorá svojvoľne pomaly ale isto udusila celý potenciál tohto sľubne vyzerajúceho "sci-fi" filmu. Od tej chvíle ako sa formuje romantická zápletka už to ide nepretržite dole vodou a napriek niekoľkým zlomom v deji to výrazne strácalo na atraktivite. Záverečná fáza plná sentimentu a klišé, ktorá silou mocou hrala na city, ma teda nijako nedojala. A napokon zo 4*, o ktorých som bol počas väčšiny filmu rozhodnutý, napokon padli na tri. Tým najlepším z celého filmu napokon zostala prvotná fáza prezentujúca ten skvelý námet s obrovskou dávkou potenciálu. Romantický sentiment tomu žiaľ neprospel... (30.01.2016)

Sledovat The Beauty Inside je jako cestovat časem, do dob, kdy byla korejská kinematografie na úplném vrcholu svých sil. Jako před deseti lety jsem dostal ultimátní melodrama, červenou knihovnu pro všechny beznadějné romantiky, plochou a sotva vykreslenou krasavici, obvyklé dějové zákruty, vypilovanou vizuální stránku, exotická lokace... a přepálenou stopáž. Obdivuhodně zvládnutá premisa, zvláště v úvodu se scénárista/režisér zapotí, aby nenápadně odhalil, že ta nová tvář na plátně není zároveň novou postavou (a že si vystačí vlastně jenom se třemi). Pokud jste vždycky chtěli vidět nekomediální variaci "Na Hromnice o den více", neváhejte. 85 % (23.12.2016)

Tak nějak nevím, to téma je fakt originální, probouzet se každý den jako někdo jiný, kluk, holka, starý, mladý, děcko a ze začátku to originalitou jen srší ale místo aby se to rozjelo bud v nějakou crazy scifi komedii, nebo vážné vztahové drámo tak to zůstalo tak nějaké nijaké, pomalu plynoucí nudné romantické nic. Pořád stejná melancholická hudba, pomalé tempo bez výraznějších zvratů a emocí. A ani ta Praha to nezachránila. Tentokrát jdu proti proudu, tohle byla na Korejce celkem slabota. (30.08.2016)