Love

Love Gaspara Noého nie je žiadna kontroverzia. Sexuálne scény zobrazuje ako súčasť vzťahov so všetkým, čo k nim patrí a je v nich dôležité. Ale taktiež nie je žiadnou filmovou udalosťou. Pretože na rozdiel od Života Adéle, ktorá stojí na podobných princípoch, nevie Love vykresliť autentické ľudské okamihy. Noé je vizuálny filmár, zvykne rozprávať obrazom a postavy pozorovať z diaľky, v kontexte zasadenia do farieb a nálady prostredia. Nie je ale na pytvanie sa v ich pocitoch zblízka. A Love tým v mojich očiach trpí. Musí si pomáhať zatmievačkovým strihaním v rozhovoroch dvoch ľudí, ktoré to nepotrebujú (ale vypadá to cool a zvýražnuje to Noého filmársku kreativitu, žejo). Milostné "porno" scény sprevádza fantasticky zvolená hudba, ktorá z nich ale kradne věskerú autenticitu a živočíšnosť. A chronologicky narušená mozaika udalostí znemožňuje plynulú analýzu vývoja vzťahu, o ktorom to celé má byť. Na tri hviezdy u mňa film vytiahlo posledné dejstvo, zamerané iba na jedného z protagonistov a jeho schýzu. Noé sa tu po dvoch hodinách konečne dostáva k jeho milovanej filozofii. K prepojeniu existenciálnych motívov príbehu (láská, dieťa, smrť, samota a prázdno). Ako celok ale film vyznieva čoby vyprázdnená pseudoartová póza. Emocionálnym a artovo príťažlivým kúskom mohol byť v poňatí Xaviera Dolana. (16.09.2015)

Film s názvom Láska, aj keď skôr, než o ňu tu ide prakticky o regulérne porno, len samozrejme s neporovnateľne vyššou umeleckou hodnotou, čo ma ale pri tomto režisérovi vôbec neprekvapuje, zaujímavými a kontroverznýmy filmami sa Gaspar Noé preslávil. Dejovo to síce nie je ničím výnimočné, ale aj tak ma to dokázalo zaujať, pôsobí to realisticky a v téme vzťahu sa snaží ísť do úplnej hĺbky, čo sa tomu aj darí. Len škoda, že to lepšie nepodporia postavy a vzťahy medzi nimi, tento milostný trojuholník mi neprišiel úplne ideálny, postavy sú až príliš povrchné, čo ma pri takejto dĺžke prekvapilo a ani som necítil nejakú potrebu im fandiť, hlavne mladík mi bol úplne ukradnutý. Skôr mi prišli zaujímavejšie ženské postavy, ale ani tie nie až tak, ako by som chcel. No vynahradzuje to celkové umelecké prevedenie, ktoré mi výborne sadlo, zaujímavé vnútorné monológy, skvelá atmosféra a perfektný vizuál, kamera sa mi tu veľmi páčila, hlavne tie jej pohyby v interiéroch a snímanie postáv, to som si užíval po celý film. Samotných erotických, alebo v tomto prípade už skôr porno scén na všetky spôsoby je tu nespočet, tvoria snáď polovicu času filmu, čo ma v bežnej produkcii väčšinou skôr ruší, ale tu to len predsa má svoje miesto, pôsobí to reálnejšie a vizuálne veľmi atraktívne. Hlavne sekvencia v klube bola po tejto stránke skvelo zvládnutá. A veľkým plusom je aj hudba. Takže síce napríklad taká nedávna Nymfomanka mi prišla kvalitnejšia, hlavne pestrejším scenárom a omnoho lepšími postavami, ale aj v tomto prípade som spokojný, umelecké filmy mám rád a kontroverzné témy mi nevadia, bavilo ma to. 72% (21.12.2015)

Dal som si cca 10 min takže bez hodnotenia. Ale to je nejaká sofistikovaná paródia na kinematografiu? Keď sa tam ozval šepkajúci hlas ako od Malicka a popisoval osudovo, že mu zvoní budík, tak som sa začal na plné hrdlo smiať a potom som to radšej vypol. Samozrejme toto prišlo po porno scéne s klasickou hudbou :) Podľa mňa si Noe robí srandu z cieľovky alebo je vážne diletant. (20.08.2018)

Nikdy bych nečekal, že se u novinky Gaspara Noého budu nudit. Love se snaží působit strašně kontroverzně a relevantně k mezilidským vztahům, nicméně je to jen součást naoufklého hype. Ve skutečnosti totiž tato novinka není ničím jiným než po prohlédnutí explicit ničím jiným, než jen tuze prázdným snímkem, který kromě špatných hereckých výkonů a hrubých nepřirozených dialogů za dvě a půl hodiny v kině téměř nic nenabídne. Těch pár nápaditých momentů je fajn, pokořování hranic cenzury filmu taky, nicméně spíše než lásku film připomíná bezpředmětnou sebehanu. (26.09.2015)

Pokiaľ vám v porne chýba motivácia postáv k sexu, Love je film pre vás. Noeho film nie je ani tak zaujímavý tým, že je pornom, ale opäť naratívnou štruktúrou. Možno pripomenie 5x2, ale Noe sa snaží k sebe radiť zábery nie primárne proti toku času, ale skôr emocionálne kontrapunkticky. Je jedno, v akom čase sa nachádzame, pretože všetko sa vo vzťahoch cyklicky opakuje. Vzťahy rovnako podliehajú základnému Murphyho zákonu a o to viac, že sme viac chybujúci ako stroje. Škoda, že Noe tou svojou kvázi šokantnosťou (sex a drogy) zbytočne prebíja to, čo by sme si mali všímať. Sledujeme výhradne situácie, kedy postavy oddychujú a tak buď súložia, alebo filozofujú. Z čoho si napríklad tie drogy kupujú, sa nedozvieme, ale tým nechcem povedať, žeby na tom záležalo. Love síce pôsobí prirodzene, ale nie civilne. (25.01.2016)