Bitva o Sevastopol

"Přezrálé šípky, rudé až k zalknutí ... jen muška přesná tvé srdce zastaví. Válečné maso, v kotlíku smrduté ... zpocené nohy a duše obuté. Človíčci fašisti, svinutí jak zmije ... jablůňka v pláni kořeny ryje. Jen vodky stakana na duši... a doufat? To se nesluší. Nechej svou dírečku spát, na terči, snajperko nadržená ... volá tě válka a stát. A v tobě žena." Autor Pavel Pavlovič Dabltarasov, volný překlad Omnibus. A vůbec... prachsprostí civilisti by neměli natáčet ani komentovat (sic!) válečné filmy. To můžou jen настоящие убийцы. Například ani já (byť už jsem se jednou chystal) jsem nikdy žádného člověka nezabil. Nevím, jestli je to dobře. Ale ve skutečné válce bych se to snad dozvěděl. Něco o hebké smrti, o lásce, o sobě ... Pokud bych to ovšem stihnul. Což se asi nedá. (27.10.2019)

Vasilij Zajcev ma konkurenciu. Hodne velke prekvapko. Rusi majú na svojej fronte veľa takýchto príbehov a tento sa nadmieru vydaril narozdiel od takého Stalingradu, kde viac menej fungovala iba ta vizuálna stránka. Tu je to presne na opak. Názov je trochu zavádzajúci, pretože kto čaká Bitku o Sevastopol môže len snívať a ani sa nedivím, že bude niekto sklamaný. Toto je životopisná dráma s prvkami akcie, ktorá by sa mala premenovať na Pani smrť. Rusi vsádzajú (nie len vo filme) na Ljudmilu Pavličenko, ktorej veríte keď ma sniperku v ruke a to je najväčšie plus celého filmu, samotná Julija Peresild, ktorá proste exceluje. Celý film a zároveň samotný príbeh sa nesie v takej smutnej-pochmúrnej atmosfére, ktorá nenudí, ale navodzuje tie správne emócie. Za zmienku stojí aj dobrá hudba, obzvlášť skladba Kukushka. 85% - 4* (19.11.2016)

Podobně jako Vašek Zajíc, tak i Ljudmilka je přirozený talent a z německých snajprů si ráda dělá cedník, načež ještě radši sbírá jejich odznáčky a snaží se každý den zlepšit svůj hajskór. Film sleduje 2 dějové linky, a to je dle mého škoda. Né že by zámořská mise nebyla s Eleanorou nebyla zajímavá - ba naopak, ukazuje tu nejženštější a nejněžnější stránku hlavní hrdinky, jenže s každou minutou strávenou v JŮESEJ přicházíme o minutu v hrdém a hlavně hrdém eSeSeSeR. Slečna stihne během likvidací fašounů za lahodných zvuků Tiché noci vystřídat hned několik nápadníků (přiznám se, že jsem to nedokázal spočítat) a to mě také úplně nepotěšilo. Samotný název je dost zavádějící, protože byť se část filmu točila kolem malebného krymského městečka, byl to primárně film o již zmíněné ženštině. Každopádně chápu, že se Bitva o Sevastopol z marketingového hlediska udá lépe než takový Tampón mezi náboji - teď když jsem to napsal a uvědomil si, v jak feminismem afektované době žijeme, možná by to spousta nezávislých žen uvítala, hrdinku dávající co proto mužům. Každopádně z Ruska (nebo alespoň východu) jsem za poslední dobu viděl pár filmů odehrávajících se v době druhé světové války a i když Sevastopol nebyl nejhorší, za těmi lepšími zaostává celkem o dost, také 110 minut je asi únosné maximum, než se člověk začne nudit. I přes fakt, že filmy podle skutečnosti (byť je tu zachyceno méně než bych si přál na úkor lavstory) a s odstřelovačskou tématikou mám moc rád, se spíš než k slabším 4 uchýlím k silnějším 3. Nebylo to špatné, ale věřím, že to mohlo být mnohem lepší. (24.11.2019)

Sniperskú tématiku mám veľmi rád, hlavne, pokiaľ sa týka skutočných osobností, ktoré v tejto oblasti patrili medzi tých najlepších, čo Ljudmila Pavličenko nepochybne bola a Rusi sa tentoraz vytiahli, keďže práve Boj za Sevastopoľ mi vo svojej kategórii sadol asi najviac. Síce sa mohol trochu viac odohrávať na bojisku, ale až na scény zo zámoria, ktoré mi prišli trochu nadbytočné, aj keď našťastie aspoň nie nudné mi to aj tak dejovo po celý čas nadmieru sadlo. Veľkú zaslúhu má na tom nepochybne aj hlavná hrdinka, ktorá mi vyhovovala v tej akčnejšej, ale aj civilnej polohe, preto ma bavili aj časti z jej mladosti, ktorým sa venuje úvodná fáza filmu. A dokonca ani romantika mi tu na moje prekvapenie vôbec neprekážala, keďže je podaná úplne inak, než vo väčšine podobných filmoch, menej výrazne a vkusnejšie, pretože muži jej života sa tu skôr prejavujú, ako jej pomocníci a ochrancovia, ktorí pre ňu dokážu položiť život. Celkom spokojný som aj po stránke akcie, na tých veľkolepejších sa síce trochu prejavuje nižší rozpočet, než by bolo vhodné, hlavne letecký útok, ale inak mi prišli kvalitné a aj pomerne špinavé. Ale aj tak som si viac užíval sniperské akcie, ktorých nie je až tak moc, no rozhodne potešia. V rámci hereckého obsadenia by to chcelo hlavne výraznejších mužských predstaviteľov, k týmto som si ani nestihol moc vytvoriť vzťah, ale hlavne, že charizmatická Julija Peresild to ťahá aj za nich. Na réžii a technickej stránke môžem vytknúť iba ten trochu nižší rozpočet, ktorý sa ale aj tak neprejavuje rušivo, inak mi to väčšinu času vizuálne, atmosférou, lokáciami a dokonca aj emóciami dosť vyhovovalo. Hlavne ten útek pred delostreleckou paľbou bol perfektný vo všetkých ohľadoch. A chválim aj hudbu, ruské piesne sú tu dobre dosadené, aby svoje sekvencie čo najlepšie podporili. Takže pár menších výhrad by som určite našiel, hlavne by som ocenil trochu viac sniperských akcií, ale aj tak sa mi to veľmi páčilo a s radosťou si to ešte pozriem. 79% (01.06.2015)

... a rána sú tu tiché, teda ženy v armáde priamo v boji je obľúbený podžáner ruského vojnového filmu. U tvorcov, aj u diváka, tak som si nenechal ujsť aj takúto modernú verziu. Bojové scény strieda romantika, ak sa ńou dajú nazvať zamilované pohľady pri zabíjaní alebo slastné úsmevy pri pohrávaní sa s fašistami, ktorí by nemali zomierať krátko. Viac ako boja (s obstojnými digitálnymi efektami) je osobného prežívania Ľudmily, jej života, a zaujímavosti z pobytu v Amerike. Nejdem skúmať, koľko je na tom všetkom pravdy, ako to bolo s vrúcnym priateľstvom s pani Rooseveltovou, beriem to ako film. A ten bol aj so značnou dávkou vlastenectva a hrdinstva dobre natočený, zaujímavý a nemôžem ho odbiť iba tromi hviezdami. –––– Vojna, to nie je len smrť. Ale aj život. –––– Počúvaj svoje srdce, strieľaj medzi údermi. –––– Pavličenková už nie je len vojak. Je symbol. A symboly sa nevyraďujú. (02.09.2017)