Victoria

Prvotné rozčarovanie z toho, že jednozáberová forma na prvý pohľad neohuruje, je s ňou narábané skromne, vôbec nie exhibicionisticky a pred neúspechom je niekoľkonásobne poistená (lámaná angličtina, alkohol), vystriedalo nadšenie zo sebavedomého komorného zážitku, so sympatickými a hlavne skvelo obsadenými postavami, s ktorými sme vďaka naturálnej kamere v nebezpečne osobnej blízkosti. Záverečná katarzia potom zabezpečuje, že na tento výnimočný film budem ešte dlho pamätať a kompenzuje moju neustálu rozpačitú myšlienku "Čo čakali? Komu kedy prešla banková lúpež?" (26.04.2017)

Po silnej, niekoľkotýždňovej neochote pustiť sa do tejto snímky bola vôľa nakoniec prelomená pozretím na veľkom plátne spolu s berlínskym osadenstvom, aby som po takmer hodine metania sa na sedačke odchádzal s totálne otvorenou hubou, komplet bez energie, ale zároveň úplne "nahajpený." Skutočne obdivuhodne odvedená práca a pôsobivé natočenie 140 minút bez strihu. Údiv v tomto smere ale spôsobuje najmä fakt, že dielo nie je statické; je neustále v pohybe a odohrávajúce sa na početných lokáciách (seriózne nechápavo krútim hlavou dokonca aj v týchto chvíľach, ako píšem tieto vety). To dokresľuje aj ďalší fakt – herci takmer celú dvojhodinovú konverzačku improvizovali (čo som počas sledovania nevedel a čudoval sa, ako dialógy bezchybne plynú, nadväzujú a dokopy dávajú zmysel; hoci diskutovať o ich hĺbke je na mieste, i keď zároveň je na mieste aj brať do úvahy, že nejak takto pravdepodobne medzi sebou berlínski opilci a feťáci komunikujú). Ďalšie obrovské plus robí hudba, prechod z noci do nadrána a rána a samotné tragické vyznenie s ranným svitom. Najviac je ale nutné vyzdvihnúť kameramana, na ktorého bola dosť možno kladená najväčšia váha a spôsob natáčania bol rozhodne ťažší ako pri štandardnom filme – namiesto toho, aby sa mu scéna odohrávala v hľadáčiku kamery, Grøvlen musel hľadáčikom neustále scénu hľadať. Všímal som si snímanie celú stopáž a veľký rešpekt. Že jeho meno svietilo ako prvé počas záverečných titulkov len potešilo. Okrem celého ansámblu chcem ale vyzdvihnúť najmä Fredericka Laua, po ktorého zočení hneď v úvodných minútach som bol celý bez Seba (hockedy z času na čas spomeniem na jeho výkon v Der Hauptmann). Jak mohol byť Victoria natočený mi hlava vôbec neberie, no potrebujem ho do žíl znova čoskoro, možno už aj dnes... ♪♫ (23.11.2023)

Poznáš ten pocit, ked si povieš že tuto vec si nemal vidiet na svojej LEDke, ale na plátne. Tento raz sa ma toto netýka. Totiž to, nebol som len pred plátnom, ale v ďaka kamera aj priamo vo filme. To čo tu robila réžia za kamerou nemá dneská obdobu, lebo ak poviem že bola výborná, vynásob to ešte 3x. Victoria mi bude v hlave dunieť ešte pekne dlhú dobu, a už traz viem, že je to jeden z mojich hlavných kandidátov na film roku! Single-shot masterpiece! nazdar (03.11.2015)

Jeden z takových filmů, který ti pořádně dojde až tak za den, dva, jak moc tě to vlastně zasáhlo. Byly mi sympatické všechny postavy, narozdíl od ostatních jsem pro Victorii měla pochopení. Mladá holka, která na jednu stranu vede zodpovědný život a pracuje v kavárničce, ale na druhé straně touží po nějakém dobrodružství a hlavně hledá ,,své'' lidi a když se tak stane, udělá pro ně cokoliv. Chápala jsem jí a nepřipadala mi hloupá, jen mladistvě nerozvážná. To, že to bylo točeno na jeden záběr, jsem se dozvěděla až později a o to víc si tím film získal můj obdiv. Dva a půl hodiny natáčení v rušných ulicích ráno to musí byt hodně na nervy... Nemám co vytknout, dávám plný počet. (13.10.2016)

Vysoké procenta film nahání tím, že je natočen na jeden záběr, což je samosebou téměř zázrak, ale oči si tím zaslepit nenechám. Každá scéna je tak třikrát delší, než je třeba a přežít nezáživnou první hodinu jsem zvládl až na druhý pokus. Nechci film poslat do pekel, to si nezaslouží díky výbornému piáno doprovodu a zaplaťpánbůh alespoň napínavému a smutnému konci. Ale ještě teď kroutím hlavou nad debilním chování celé partu po lupu a nereálně odvážném zapojení hlavní hrdinky do akce. (29.11.2015)