1944: Přinuceni k boji

V zemi, kde během pár let trvání druhého světového čurákování byl kdejaký místní Jaako Paako násilně transformován do Heinricha Ivanoviče, to nemají s vyrovnáváním se s historií zrovna jednoduché. Všimněme si, že celá staletí od doby, kdy ,,proti Čechu šel zas Čech" z toho jsme pořád natolik vyndaní, až si Landové mohou péra upsat. 1944 je obstojný pokus, který nikterak přehnaně nesoudí, nestaví na slzopudném patosu a vcelku nenásilnou formou protočí všechny tři strany mince. Kromě toho, že si v Talinu kvůli filmu solidně vysypali kapsičky, musím ocenit i věrohodnost, neboť elektrikářští Estonci bojovali znatelně účelněji, než jejich krajánci, navlečení do beranic, vaťáků, válenek a té třicet čtyřek. Spoiler (asi): zvláštní dík za ujištění, že válka si na hepy-jendy nehraje. (13.08.2015)

Ze západu agresivní kurvy, z východu agresivní kurvy, až má ugrofinský chudák Nämaakule Mahomëkki během Druhé světové pouze dvě volby, být v prdeli, nebo být v prdeli. Situace se tenkrát vyvinula zhruba v poměru puul na puul a dnes filmový trpaslík mile překvapil originálním, nápaditým a výpravným exkurzem do válečné historie, v jehož první půli sledujeme skvěle natočené péovéčko Estowehrmachtu, v té druhé pak neméně působivé péovéčko Estobolševiků. Kromě patrně známého estonského herce jménem Mrd Pyjus hraje hlavní roli jen a jen Zkuurvenä Vaalka a film se kupodivu zcela obešel bez obvyklých slavných hvězd, jakými jsou například Tuppi Paatos, Bojuu Maallo, Plkky Plaanä nebo Nuudillo Värballaa. (04.09.2015)

Po Zimnej válke ďalší to „pohľad z druhej strany“ na vojnové udalosti a oslobodzovaciu červenú armádu tentokrát estónskej proveniencie. Silný dramatický príbeh o účasti Estóncov v armáde - bielej i červenej. O pocitoch estónskych vojakov bojujúcich .. jedných za „Hitlera“ druhých za „oslobodenie Estónska“ proti Hitlerovi , pod vedením statočnej červenej armády a nesmierne zákerných politrukov. V takom zmysle je film rozdelený na dve časti v ktorých sa ako nitka vinie príbeh listov divoch pisateľov smerujúci až do samého konca , vždy k tej istej osobe. Milovníci bojových scén si prídu na svoje v početných bojových stresov , s výbornou kamerou, milovníci dramatička si na svoje prídu rovnako. (24.07.2015)

Po dlhšej dobe zase celkom kvalitne natočený vojnový film z čias druhej svetovej vojny, tentokrát vďaka krajine vzniku aj s celkom netradičnou zápletkou, ale nesadlo mi to až tak dobre, ako by som chcel. Pre samotných Estóncov sa možno jedná o silnú záležitosť, ale mne to dejovo moc nevyhovovalo. Ešte prvú polovicu sa mi na to pozeralo celkom dobre, no keď sa nečakane zmení hlavná postava a začne pomaly úplne nový film z pohľadu druhej strany, na čo som bol inak vopred zvedavý, ako s tým tvorcovia naložia, nakoniec mi to nevyhovovalo a môj záujem o dianie už opadol a dopozeral som to skôr len zo zotrvačnosti, čo ma dosť mrzí. Inak hlavné postavy neboli zlé, obsadené a aj zahrané boli celkom obstojne, len práve kvôli tomu deju som si k nim nedokázal vytvoriť vzťah. A samostatnou kapitolou sú bojové scény, ktoré sú až prekvapivo kvalitne zvládnuté, no čiastočne ich kazí jeden veľký zápor. Je to presne ten typ vojnovej akcie, ktorý mám veľmi rád, teda vojaci brániaci zákopy pred útokom presily s podporou tankov a podobne, pričom je to pomerne veľkolepé a veľmi dobre natočené, ale kazí to extrémna úmrtnosť vojakov. Tu nie sú prakticky žiadne zranenia, muži kričiaci od neznesiteľných bolestí a všetko to, čo robí bojisko hotovým peklom, ale jednoduco každý po zásahu okamžite padne, pričom to ale pôsobí tak viditeľne neuveriteľne, že sa mi cez to vôbec nedalo preniesť. Ani v tých starších a najnaivnejších vojnových filmoch mi to nikdy až tak neprekážalo, ako práve tu. Takže pozretie neľutujem, vojnových filmov a hlavne v tomto období, kedy už nie sú v móde nie je nikdy dosť, pričom aj tu sa mi viacero veci páčilo, ale celkovo mi to príde len na ten priemer, čo ma mrzí. 55% (15.08.2015)

Ak by som tento film vnímala len čisto, ako poctu Estónskym vojakom padlím počas druhej svetovej vojny, či už na sovietskej, alebo na nemeckej strane, tak 1944 rozhodne spĺňa všetky kritériá takejto pocty na jednodnotku a na tomto fronte si určtie zaslúži absolútne hodnotenie. Ak by som ho však mala vnímať čisto, ako film a príbeh v ňom odrozprávaný už by to tak jednoznačné nebolo, skôr priemerné a v podstate v prvej hodine vlastne takmer bez deja (závisí znova od uhla pohľadu). Spojením týchto dvoch rôznych vnímaní som sa teda rozhodla nakoniec pre 4*, ktoré si tento film rozhodne zaslúži. Videné v rámci Challange tour marec 2016 - 30 dní so svetovou kinematografiou. (15.03.2016)