One Punch Man

Príbeh Saitamu (one punch man) - godlike hrdinu, ktorý akéhokoľvek nepriateľa zloží na jednu ranu a tak celý znudený hľadá vo svete výzvu. A že sa tých záporákov rodí v svete viac ako v power rangers, ale Saitama nieje na nich sám (niežeby v podstate aj niekoho iného potreboval). Vo svete funguje asociácia hrdinov, ktorí su rozdelení podľa heroických výkonov a superschopností do rankov. Od S ranku (najsilnejší super hrdinovia) až po C rank - chyť zlodeja hrdinov, kde je na začiatku aj hlavný hrdina (nakoľko si všetci o ňom myslia, že je podvodník a ešte k tomu aj holohlavý v nudnom kostýme). Rozličnosť hrdinov a záporákov, ktorú môže marvel len závidieť v ktorej si nájdete v každom ranku kopec obľúbencov (dokonca aj niektorí lamáci v C-ranku majú svoje čaro). Animácia neskutočná, hudba parádna a do toho to celé zaváňa paródiou na superhrdinov ako takých. Oficiálne moje najobľúbenejšie anime vôbec..Jediný mínus (a to myslím smrteľne vážne) je len JEDNA séria, kde som vlastne ani nestihol zistiť, čo niektorí z tých zaujímavo vyzerajúcich herov majú za príbeh a superschopnosti.. Príbeh rozohratý na najmenej tri série.. takže.. neserte ma.. chceme ďalšie série ! 100% Mumen rider je uplne super - C rank hrdina s chráničmi a bicyklom, ktorý bez akýchkoľvek schopností všade bicykluje a občas ten svoj bicykel aj na niekoho hodí (väčšinou skončí Mumen rider s výsmechom zmasakrovaný v nemocnici, ale snaha sa cení ) (10.04.2018)

One-Punch Man spája koncept akčnosti a humoru ako ešte nikdy predtým. Kým každý hrdina bežného akčného shonenu stretáva na ceste za svojím cieľom rovno niekoľko prekážok a jeho limit je už vopred stanovený autorom, Saitama, alebo inakšie - predstaviteľ jedno-úderného muža nepozná slovo prekážka ani limit. Skúsenému divákovi by sa tak mohlo zdať, že jednoducho stavaný epizodický model (problém - päsť - happy end) po niekoľkých úvodných častiach začne nudiť, avšak postupným predstavovaním absurdného, navonok povrchného (avšak vo vnútri mimoriadne komplexného) sveta, zloženého z miest podľa názvov abecedy a jeho jednotlivých peripetií nám autori doslova ukazujú recept na konzistentnosť. Sledovať tak pravdepodobne najvyspelejší animačný potenciál na trhu, ako aj samotnú nadštandardnú oddanosť zamestnancov štúdia Madhouse, vynikajúco zvládnutý voice casting, charaktery (hrdinovia aj záporáci) či napokon samotný opening, ktorý ma nikto neprinúti pretočiť ani za nič prináša jednu z naj-šťavnatejších kombinácií v anime histórií. Nesmiem vynechať ani nadčasovú humornú stránku, ktorá ma mnohokrát rozosmiala aj napriek tomu, že som už gagy poznal z predlohy. One-Punch Man je nepochybne povinnosťou každého skalného fanúšika anime seriálov a zároveň záležitosť, ktorú by ste len sotva chceli prehliadnuť. (20.12.2015)

Post-anime s panem Vajíčkem v hlavní roli. OnePanMan posbíral žánrová klišé a těží je ad absurdum, protože přece stejně víme, jak to dopadne, tak proč se v tom moc hrabat. Budu rád, jestli to už nebude mít žádná pokračování a udrží si to nabitých 12 dílů bez zbytečných omáček. V opačném případě hrozí, že se z OnePanMana stane přesně to, co paroduje. (20.06.2016)

Definitivně chytrej kopanec do koulí všem anime stereotypům, prezentovaným téměř jako něco, na co je třeba být pyšný už v základním motivu, kdy jeden fight v Narutovi se táhl 30 epizod, zatímco One Punch Man je vyřeší během tří vteřin (a stejně to dokáže příběhově fungovat a bavit vás). Od doby, co to vylezlo (coby anime) jsem to zkoušel dvakrát a první díly mě nechytily.... teprve až když jsem tomu dal třetí šanci, teď, jsem se chytil. A je to celkem slušná sranda, na které je děsně fajn, že vznikla jen tak na internetu z myšlenky amatéra. A navíc to skvěle redefinuje, co to vlastně znamená být hrdina a jak se podle toho chovat. (26.01.2019)

1. série - 80% - Masová obliba jednostranného akčňáku mi vrtala hlavou zhruba do konce první epizody. Způsob, jakým se Saitama shazuje, je ale natolik neodolatelný, že jsem mu začal propadat taky. Brzy se totiž začnou klubat parodie na superhrdinské souboje, na neporazitelná monstra, na žebříčky nejrůznějších schopností nebo na trénink nepředstavitelné síly. A když se všechno semele v parádním vizuálu a nečekaných hláškách za účasti bezelstně zapáleného Genose, funguje to skvěle. Jediné, co mi chybí, je nějaký druhý plán, který by pomáhal neustálé nadsazenosti a potrefenosti dohrát i jiné věci než samotnou akci, ale zároveň si uvědomuji, že by byl i trochu hřích babrat se v něčem, co úspěšně šlape samo o sobě. (06.06.2016)