Ja milujem, ty miluješ

Konečne som sa dočkal. Netuším, prečo som sa k tomuto výnimočnému filmu dostal až teraz. Filmy Dušana Hanáka sú mi bližšie, ako filmy porovnateľných slovenských filmových režisérov. Film ma uchvátil svojou autentickosťou a presnosťou vo výbere vhodných typov hercov. Ďalším kladom boli dobré dialógy, ktoré napriek ich úspornosti dotvárali mozaiku bezútešného života v istej dobe na istom mieste, kde žijú svoje nenaplnené životy mnohí ľudkovia, ktorým sa darí unikať z ubíjajúcej všednosti iba pri poháriku alebo v ticho vyslovovaných túžbach. Záver vyjadrujúci rezignáciu prispel k tomu, že súdruhovia nemohli pripustiť, aby takéto dielo ohlupovalo náš pracujúci ľud veselo budujúci vyspelú socialistickú spoločnosť. Našťastie doba už pomaly spela k tomu, aby odovzdali žezlo novým, sofistikovanejšie kradnúcim nasledovníkom. (14.01.2017)

Veľmi sebavedomo pôsobiaci náhľad do života bežných (rozumej nie extra krásnych) ľudí v realite života. Zámerne nehovorím na Slovensku, pretože Ja milujem, ty miluješ je proste film pre všetkých a všade. Mal by osloviť všetky vrstvy obyvateľstva od snobských intelektuálov po rovnako jednoduchých ľudí, akí vystupujú vo filme. Tí sa tu môžu veľmi ľahko nájsť. Ale možno aj tí intelektuáli, ktorým rovnako Pištove problémy môžu veľa hovoriť. Taký pekný slovenský film s vkusným a vtipným humorom, sympatickými postavičkami (v akomkoľvek zmysle slova) a najmä bez zbytočného poetizovania a figúrkárčenia, tak typického pre mnohé ďalšie zľudovelé československé filmy druhej polovice 20. storočia. Najväčšia devíza oproti väčšine konkurencie je tak úprimnosť Hanákovho filmu. (05.05.2014)

Milovať a byť milovaný chce aj obyčajný socialistický človek Pišta, ktorý je malý a zavalitý, napohľad čistý Švejk. Len ten skvelý hlas, ktorý mu prepožičal Leopold Haverl, mu vylepšoval imidž. Jeho príbehy s najlepším kamarátom Vincom, nadsamcom, čo mohol mať každú ženu, sú akýmsi zvláštnym ekvivalentom dnešných tínedžerských komédií. Len tu je to v konečnom dôsledku o niečo vážnejšie, s alkoholom, Alzheimerom, a celkovou obyčajnosťou, ktorá ide pod kožu. O tej obyčajnosti zobrazeného života svedčí aj obsadenie menej známych nevýrazných hercov, pričom najkrajšou ženou vo filme je (pri všetkej úcte k hereckému umeniu) Iva Janžurová. Jej slovensko-český rečový prejav bol zaujímavo zvolený, keď v pokoji hovorila po slovensky a v rozčúlení prechádzala do češtiny. Slabšie štyri hviezdy za mimoriadny, aj keď nie vyložene príjemný zážitok. –––– Keď nemá pekné nohy, pochváľ jej vlasy. –––– Keď ja poviem hotovo, potom bude hotovo! –––– Spýtaš sa jej, či sem často chodí. Rozumieš? Pochváliš ju, že dobre tancuje. Alebo povieš niečo po taliansky. Musíš klamať telom. –––– Čo ja môžem s takouto postavou? Vyjdem niekde, ani si ma nevšimnú. Nulový človek. (19.06.2017)

Z pěti celovečerních Hanákových hraných filmů Ja milujem, ty miluješ poněkud vybočuje. Už je pryč nová vlna z 322, stejně tak je passé semidokumentární přístup z Růžových snů. A ryze ženská téma Tiché radosti a Súkromných životů měla teprve přijít. Pouze zájem o člověka zůstal. (12.11.2021)

Prapodivný slovenský film s českými herci. Milada Ježková a Marie Motlová jsou výborné, ale Iva Janžurová sem jakoby nepatři. Na druhou stranu to byl asi záměr, protože mluví jednou česky a jednou slovensky a je tu za sexbombu odjinud, takže vlastně proč ne? :-) Představitel hlavní role je dokonalý, ale ani přes normalizační marasmus a bezvýchodnost jsem mu prostěl nedokázal fandit. Ještě mě zaujala Věra Bílá v husté roli empatické cikánky - to jinde neuvidíte. (08.01.2013)