Deathdream

Andy se vrátil ... Ačkoliv byl zabit ve Vietnamské válce, vrátil se ke své rodině ... Ovšem mírně "změněný" a to totiž chladná zombie, která pro udržení své fyzické konstrukce potřebuje lidskou krev ... Tady je trochu otazník, jestli je Andy spíš upír, nebo zombie ... ale ve finále se nám krásně zombácky rozloží ... Asi 50 min se ve filmu skoro vůbec nic neděje ... pak dojde asi ke třem vraždám, rozpadající se Andy ve finále ... Spíše hororové drama poukazující na problematiku návrátivších se mladých chlapců z Vietnamského pekla, spíše sociální a politická kritika na pozadí hororu ... Není to kdo ví co, ale 70.kový feeling je hodně vydařený, takže mne film spolehlivě udržel v pozornosti a klasický chlad z filmu dominoval ... (05.01.2011)

Natočiť film o tom, ako sa mládenec vracia z vojny, živý no duchom úplne mŕtvy ale vôbec nie je zlý nápad a hororu môže byť táto originálna vec celkom prospešná (Ešte som nevidel horor s podobnou zápletkou, minimálne aspoň nie do tej doby). Už zo začiatku dodávajú atmosfére aj herci, nezabudnúc najmä na Johna Marleyho, ktorý hral dobre a Richarda Backusa z ktorého bol ten strach a nepríjemný pocit cítiť. Scenárista sa tiež snažil o čo najmenej trhlín v scenári a tak len zriedka vo filme nájdeme nejaké väčšie nedostatky. Môj problém je však úplne a film veľmi pozastavuje a spomaľuje hlavne to, že sa zdá zdĺhavý a to aj napriek krátkej minutáži (85 minút). Väčšiu časť filmu sa nič nedeje a ak sa už na obrazovke niečo odohrá, väčšinou je to bez nejakej chémie a celé je to nezáživné. Film není zlý, miestami som aj uvažoval nad tým, žeby som dal 4* , no myslím že Deathdream nie je film, ktorý by si toto hodnotenie zaslúžil. (29.01.2018)

Zvláštna ťaživá záležitosť, ktorá primárne nie je ani tak hororom, ale skôr pochmúrnou drámou, v rámci ktorej divák sleduje vyhrocujúcu sa atmosféru v jednej americkej rodine, ktorej morózny syn sa za podivných okolností nečakane "vrátil" z vojny. V záverečných minútach predsa len dôjde aj na hororové prvky a náznaky príslušnosti k zombie subžánru, celkovo som však z Dead of Night mal skôr zmiešané pocity. (30.11.2017)

Bob Clark a Alan Ormsby pokračují v cestičce vyšlapané Romerem. Po absurdní satiře diskreditovaných hippie ideálů "Children Shouldn't Play With Dead Things" využívají tentokrát oživlé mrtvoly v kousavé reflexi vietnamského syndromu a problematiky začleňování navrátilců do společnosti, která je nechápe. Jako v případě jiných ožehavých témat tak i tentokrát pokleslé žánrové produkce předběhly Hollywood, který se v případě problematiky veteránů osmělil jim věnovat až o několik let později v konejšivějších a psychologicky zabarvených melodramatech jako "Smutní hrdinové" (1977) či "Návratu domů" (1978). "Dead of Night" sice na jedné straně přichází s brakovou zápletkou o padlém vojákovi, který se domů vrací jako oživlá mrtvola a musí svůj fyzický rozklad oddalovat krví svých nových obětí, ale při tom film nesklouzává k prvoplánové exploataci. Naopak se mu daří prostřednictvím komplexně rozvedené nadsazené premisy divákům předestřít, čím veteráni procházeli, když se z psychologicky destruktivního pekla války navrátili domů do země, které se válka vůbec nedotkla. (19.07.2013)

Relatívne prelomovú prácu Boba Clarka na začiatku jeho režijnej filmografie, je možné rozpoznať už na rannom zombieckom horore v novodobej histórií žánru – CHILDREN SHOULDN'T PLAY WITH DEAD THINGS. Trashovitý náhľad na oživlú smrť už v nasledujúcom DEAD OF NIGHT (DEATHDREAM), premieňa na serióznu dráma muža vracajúceho sa z Vietnamu (aj keď ako už uživateľ “Bloody13“ predo mnou spomenul, toto slovo vo filme nepadne). NEMUSÍ, všetko je jasné. Bob Clark takýmto spôsobom prirovnáva navrátilcov z vojny ku mátajúcim sa zombie kusom bez duše. Tú skutočnú zanechali totiž pri svojich mŕtvych bratoch na bojisku. Tí, ktorí mali ale to šťastie a vracajú sa domov, už nie sú takí, akí boli pred tým. Hlavná postava – mladý vojak Andy Brooks, je príkladom za všetkých. Na základe symbolov, ktoré upriamujú svoj pohľad na devastačné zmeny v osobnosti človeka v kontexte s vojnou vo Vietname, sa Bob Clark spolu so scenáristom Alanom Ormsbyim rozhodol reagovať na v tom čase veľmi súčasný problém Ameriky (DEAD OF NIGHT vychádza ešte počas konfliktu, ktorého ukončenie sa datuje až ku 30. aprílu 1975). Epitaf Andyho Brooksa: 1951-1971, už len smutne uzatvára kapitolu osudu jedného zo skupiny “vietnamských detí“. Clark v zapätí prechádza z vojnovej džungle na vojnu mestskú, a formuje tak základy klasického slasheru svojim BLACK CHRISTMAS. ### Zaujímavosťou je, že rok 1974 (a teda aj DEAD OF NIGHT) sa pre Toma Saviniho stal ten prelomový, keďže práve vtedy odštartoval svoju úspešnú kariéru na poste autora špeciálnych efektov. Okrem DEAD OF NIGHT toho roku spolupracoval aj na filmovom projekte zameranom na profil amerického vraha Eda Geina – DERANGED. PS, aby som kontext ukončil, Savini pred svojou filmovou kariérou slúžil vo Vietname ako bojový fotograf. (05.07.2011)