Boku wa asu, kinó no kimi to déto suru

Jejda, to bolo mile :-)! Tak tomu sa povie romanticky film! Fakt treba stahovat tieto rakosnicke, ked ma clovek chut na daco pekne kuknut s rodinkou. Nie jak tie nase euro-amicke, bezduche, trapne a nasilne. Tuna na csfd si dajte "podrobne vyhladavanie", napr. 2010-2017, Cina-alebo-Korea-alebo-Japonsko, potom ze "romanticke ale-nie animovane/kratkometrazne", usporiadat podla vysky hodnotenia - a mate hromadu tipov na fakt dobre filmy. Nasli sme k tomu len EN titulky, ak ma dakto CZ/SK, poslite prosim prosim spravicku, diky :-)! 4* a mozno aj 4.5! (25.01.2018)

Chemia medzi ustrednym parom funguje dokonale. On je roztomily a ona nadherna. Divak po chvili akceptuje aj to, ze sa ako dvadsiatnici prvykrat zamilovali, pobozkali atd. Mne to ale cely cas narusala ta sci-fi rovina, ktoru som mal problem akceptovat a miestami som mal hokej v tom co si kto z nich prave pamäta a co nie. Nemam rad romantiky s casovymi paradoxami. Aj ked tato sa mi vdaka skvele fungujucemu paru doteraz pacila najviac a miestami to bolo aj dojimave. Rozhodne to odporucam aj divakom, ktorym bezne Japonske romantiky nesedia. 6/10. (10.01.2019)

"Dobrý den slečno, dáte mi číslo na mobil? Asi jsem se do Vás zamiloval." Tak tahle věta asi může fungovat jen v Japonsku. Nebo v romantickém filmu. Všude jinde byste dostali kabelkou po hlavě. :D Pak ale začnete postupně odkrývat příběh a čím dál tím více Vám je jasné, co se na začátku dělo. Hodně zajímavý námět, hezky podaný a jako večerní jednohubka poslouží velice dobře. (02.03.2019)

Ázijska kinematografia je pre mňa vždy veľmi osviežujúca. Neviem ako to robia, ale keď robia romantické filmy, tak nepôsobia tak gýčovito a staro ako keď to robia američania. Vysvetliť to neviem. Je to proste tak. Osobne asi mám radšej kórejskú kinematografiu, no "My Tomorrow, Your Yesterday" je pre mňa skutočne veľmi príjemná romantická dráma. Je to milé, je to príjemné, je to romantické, je to veľmi smutné. Všetko čo asi od filmu tohto typu potrebujem. No najlepšie to funguje vďaka tomu, že ázijské romantické filmy sa sústreďujú na to, čo by sa reálne podľa mňa film mal. Na emócie. Možno preto tieto filmy na mňa vedia tak zapôsobiť. Neukazujú mi to, čo by chcel vidieť môj mozog a potreboval to rozanalyzovať. Ukazujú mi to, čo by chcelo vidieť moje srdce. A skrz tie emócie to viem o to lepšie prežiť. Dokonca som nemal problém sa v tom orientovať. A ako divák som si postupne uvedomil, prečo je to pre Emi všetko tak smutné a prečo toľko počas filmu plače. Pretože to čo je pre Takatoshiho po prvýkrát je pre ňu naposledy. A je to súčasne krásne a súčasne bolestivé. Dokonca film vytiahol na mňa ešte jednu poslednú kartu. Nečakal som to, no myslím si, že to urobili najlepšie ako mohli. Nechcem to spoilovať, no poviem to aspoň takto. Celý čas sledujeme film v Takatošiho časopriestore. A bol som trošku zvedavý ako by to mohlo vyzerať, keby sa veci ešte raz ukázali v opačnom smere. A tento film to veľmi krásne spracuje a všetky emócie potom už skutočne doľahli aj na mňa. Ak máte radi filmy tohto typu, tak si to podľa mňa užijete. Áno, je to sladké, ale v tomto podaní mi to akosi vôbec nevadí. Nevadí mi to, lebo to pôsobí úprimne, obaja hrdinovia majú spolu veľmi dobrú chémiu, nepotrebujeme tam dávať žiadne komplikované odbočky a humorné situácie a všetko čo sa deje je naplno prežité. A ja mám rád, keď sa filmy predo mnou na nič nehrajú, len mi ukážu lásku medzi dvomi ľuďmi tak, ako by som si ju chcel predstaviť. Nie všetko musí byť podané realisticky. Niekedy dať do toho niečo úprimné a emotívne spraví oveľa väčší efekt. A musím uznať, že Nana Komancu je veľmi zlatá. Bez debaty. Dráždivým elementom filmu je pre mňa ale hudba. Občas príjemná, no miestami skutočne chce dotvárať tú romantickú atmosféru a mám pocit, že sa snaží až príliš. A hoci mi také veci normálne nevadia, tu mi to skutočne prišlo veľmi nasilu a kazilo to dojem. Ale inak som veľmi spokojný.Hodnotenie: A- (25.01.2019)

Po velmi dlouhé době jsem opět zavítala k japonské hrané tvorbě a pustila si tento film. Nejsem zastánce romantiky, ale tenhle film se mi zalíbil. První větu, kterou Takatoshi řekne své vyvolené, kterou viděl poprvé ve vlaku, asi jen tak nezapomenu. V reálu by mu to asi těžko vyšlo, v lepším případě by dostal tak akorát ignor nebo pohoršený pohled. Vše, co vám vytvářelo otázky během prvních pár minut, vám začne v průběhu příběhu do sebe zapadat a vy na konci sedíte s milým úsměvem na tváři, možná lehce smutným pocitem a se zajímavě prožitými skoro dvěma hodinami. Zajímavý námět i jeho zpracování, herci byli sympatičtí. Jestli hledáte něco příjemného, s chutí do toho. (12.08.2019)