Manos: The Hands of Fate

Nieže nízkorozpočtová, ale priam ultranízkorozpočtová záležitosť, hraničiaca skoro až s amaterizmom, ktorá skrze sektárinu mala asi nahnať strach, je však iba na posmech. Toporní herci, prázdne frázy, lacné kulisy a bajúzatý záporák v plášti, ktorý je doslova na smiech. Nechtiac pobaví aspoň postava Torga, ktorý ako keby mal neustále epilepsiu. Ak niekto čaká na nejakú trilerovú scénu, nedočká sa. Iba ak hypnózy alebo školkárskych súbojov žien v bielych šatočkách na piesku. Sú však aj horšie filmy. (12.07.2023)

Jo tak Warren to pohnojil dokonale. Už jenom naprosto tragický začátek střídá tragický prostředek aby se dostal k tragickému konci. Tohle je totálně špatnej film. Warren neměl vyloženě špatnou látku ale totálně jí zprasil. Ne že by mi vadyly špatné scény či cokoliv podobného ale Warren se snažil udělat něco s postavama a to se mi vymstilo, takhle ukecané lidi bych taky zabil. Špatnej film ve špatným slova smyslu. (04.02.2012)

Srdce milovníka zlých filmov zaplesá ako by našiel v hovne pistáciu. Manos the Hands of Fate je väčšia a nemtavejšia zhovadilosť než som dúfal. Dementná rodinka na výlete sa doslova vnúti do domu spravovaného roztraseným mimoňom a ešte si od toho postihnutého chudáka nechajú nosiť batožinu. Ak človeku z filmu niečo utkvie v pamäti je to práve Torgo, lebo ani mimozemšťania na LSD nie sú taký divný a jeho herecký výkon opitého kung-fu majstra po mozgovej príhode je ako halucinogénna jahoda na špičke obrovského hovna. Torgo na hrad! Akurát že ten herec spáchal po natáčaní samovraždu. Inak čo povedať, je to celé extrémne zle natočené, nazvučené ( natáčalo sa bez zvuku ), strih robili tupou sekerou a scenár niekto napísal horčicou na kus chleba. Vo Svojej podstate je to celé príšerne nudné, ale ja som sa minimálne polovicu času v kuse rehotal, keď napríklad hrdinovia 10 minút vydesene čumia na starý obraz a k tomu prejde obrazom udatne sa klátiaci Torgo so svojou palicou s kovovou rukou na konci ( aj potľapkanie po pleci je v Torgovom podaní herecká exhibícia najvyššej úrovne ). Každopádne to má byť horor a preto sa neďaleko domu prebúdza strašný vodca kultu Manos a jeho manželky. Nasleduje úžasná scéna keď sa tie ženské hašteria jedna cez druhú a úbožiak majster satan tam sedí s tak zúfalým ksichtom akoby práve oľutoval že sa narodil. Hromadný catfight poteší, ale ked už trvá dlhšie než potopenie Titanicu je čas sa posunúť ďalej, k snáď najkrutejšej scéne mučenia v histórii kinematografie, kde sa majstrove drahé polovičky snažia Torga uhladkať k smrti. Aby som nezabudol, sú tu stále aj nejaký hrdinovia ktorý sa snažia utiecť, ale ženuška nie je schopná ubehnúť ani 10 metrov, nezdrbať sa na zem a zúfalo nevykrikovať že už nemôže ďalej, zatiaľ čo jej malá dcérka je očividne úplne v pohode. Zvlášť spomenúť treba ešte dve veci. Jednou z nich je hudba zložená z klavíra a trúbky ktorej útrpné trýznivé tóny znejú ako cirkulárka režúca plech a každou scénou sa intenzita pizúkania ešte stupňuje. Tou druhou podivuhodnosťou je párik milencov čo sa počas filmu náhodne zjavujú a cicmajú, aby ich odvšadiaľ vypakoval dotieravý šerif. Keď to miluješ, nie je čo riešiť. (21.12.2020)

Príbeh rodinky, ktorá na ceste za občerstvením zablúdi do domu satanskej sekty je jednoduchý a plný absurdných dialógových i dejových zvláštností. Do odpadu ho však automaticky hodiť nemôžem. Predovšetkám kvôli postave permanentne psychedelicky mimózne sa trasúceho správcu domu, držiaceho v ruke palicu so zhrdzavenou vidličkou, či čím na jej konci. Ten si za svoj výkon zasluhuje absolutórium. Ďalšími čerešničkami na trashovej torte je bitka žien v bielych šatách, správanie sa vodcu sekty, jeho manželkami spochybňovaná autorita. A kulisy. Vybrakovaná knižnica s pár pohodenými knihami, kamenné lôžko, čierno-červené rúcho lídra satanistov a predovšetkým čierna kamenná busta predĺženej hlavy. Identickú sochu spomína vo svojej autobiografii švajčiarsky maliar a sochár Hans Ruedi Giger, pričom v súvislosti s jej verejným vystavením spomína pár veľmi zlovestných príbehov, po ktorých sa zlovestnej busty navždy zbavil dôsledným ukrytím v pivnici. (09.08.2020)

'Manos' the Hands of Fate vytvořil úplně novou hranici nevkusu. Díky některým vytrvalým exotům, jejichž smyslem virtuální existence je diskreditace statistik hodnocení má sice tohle podivné dílo 27%, ale nenechte se zmást, velmi dobře by se vyjímalo mezi nejhoršími filmy všech dob. Nenapadá mě vlastně vůbec nic, v čem by Manos vynikal a když se k tomu připočte fakt, že sám autor nikdy nepochopil, proč se jeho film lidem nelíbí a sám byl na něj velmi hrdý, vychází z toho naprosto jasné hodnocení. Dokázal bych pochopit obrazovou (ne)kvalitu, k dispozici byla pouze primitivní technika, ale i tak je ten film tak špatný, že nechcete věřit tomu, co vidíte. Scénář (pokud vůbec někdy existoval) vytvořil tak stupidní zápletku a charaktery, jaké nebyly snad ani v Kameňáku. Výkon herců ve vás vyvolává představu, že Agáta Hanychová měla za svou roli v Crash Road dostat Oscara. Obzvlášť když zjistíte, jak může vypadat filmová facka nebo ženská rvačka. Navíc se natáčelo bez zvuku a vytvořený dabing nejen nesedí, ale ani nedává smysl. To celé je korunováno nejhorším střihem, jaký jsem kdy viděl. A tak jediným důvodem, proč se podívat na Manos zůstává, že nevěříte tomu, že je skutečně tak špatný. (12.08.2012)