Voskové muzeum

Škoda, že film sa snaží byť vtipný za každú cenu a takmer pri každej situácii. Mne vtipný veľmi neprišiel, skôr trápny. Rozjazd je trochu pomalší, ale to zakryje dobrý nápad s panoptikom. Postavy sa mi nejako nepáčili, no musím uznať, že boli zahrané celkom dobre. Najlepšie na filme boli samozrejme masky. Špičková práca, kopec nápadov a na dobu vzniku nevyzerajú veľmi umelo. Aj gore bol na vysokej úrovni. Som zvedavý na dvojku... (02.07.2010)

Vlkolaci, upíry, múmia, de Sade, zombíci. Voskové múzeum ponúka zaujímavú atrakciu, zažiť jednotlivé žánrové kreatúry na vlastnej koži. Problém je v tom, že návštevník platí svojím životom. Chýba ešte 6 ľudí a nadmieru realistické voskové figuríny môžu začať riadiť v našom svete. Hororová komédia pre fanúšikov žánru. (20.11.2006)

Chvílemi to byla i docela sranda. Hlavně to nesmíte brát jako horor, ale jako komedii. První scéna s vlkodlakem se mi líbila, ne proto, že by byla nějaká dobrá (to taky není, spiš naopak), ale proto, že jsem viděl čím vším si musel John Rhys-Davies projít, než se dostal k Pánovi prstenů. Pár dalších krvavých scén je opravdu povedených - například ta u Draculy, ale celkové vyznění filmu hodně sráži některé opravdu dementní scény a postavy. Mimo jiné například Markýz de Sade, na kterého jsem se celou dobu těšil. Bohužel právě z téhle úchvatné postavy francouzských dějin Hickox udělal obyčejnýho idiota, kterej umí sice jakž-takž šermovat, nakonec ale zemře absolutně stupidní smrtí. Co mi dál vadilo? Tak třeba celá závěrečná bitva. Už od "nájezdu staříků" bylo jasný, že tohle nebude ani trochu vtipný, nebo akční. Bohužel to bylo naprosto zoufalý! (10.12.2006)

Voskové múzeum je jedným z filmov, ktorého všetky spracovania si chcem pozrieť aj preto, že v časoch končiaceho detstva a začiatkoch dospievania človeka proste fascinujú všetky horory bez ohľadu na ich kvalitu. Tú proste človek vtedy ešte nevníma, ide o to "zvládnuť" horor. Ak oveľa, oveľa neskôr dostanete chuť opäť si pripomenúť to, čo Vás niekedy dokázalo vystrašiť určite sa neubránite úsmevu. Nie je najlepšie začínať hodnotenie filmu od konca, ale práve ten je najslabšou stránkou Waxwork 1988. Chudáci dedkovia, ktorý vbehli na pomoc mladým hrdinom zastaviť hroziace znovuzrodenie tých najhorších monštier, aké ľudstvo poznalo. Ani sa len nedokázali tváriť ako-tak vážne. Celkovo má film málo vydarených scén, určite nimi však sú tie, keď sa návštevníci presunú do "alternatívneho" sveta. Historický a sci-fi rozmer filmu je zvládnutý omnoho lepšie ako ten skutočný. Ale čas sa zastaviť nedá a Voskové múzeum 1988 nie je film, ktorý by sa do histórie kinematografie zapísal nezmazateľnými písmenami, takže v dnešnej dobe už film vyvolá skôr ironický úškrn ako spokojný úsmev. Napriek tomu, vďaka spomienkam, 80%... (20.12.2017)

Vážení, takto si predstavujem špičkový béčkový horor (a propos, áčkový by bol až v prípade, keď angažujem Winonu Ryder a upírsku kapitolu nakrútim v zámku vo Versailles?). Pri jeho prvom zhliadnutí som mal priam orgazmatické pocity zadosťučinenia čiastočne plynúce z faktu, že bezmedzne milujem voskové múzeá a púťové zámky hrôzy. Nič sa ale nedá robiť - hodnota každej recenzie či komentára stojí a padá na subjektívnom postoji pisateľa, ináč je zaujímavá akurát pre robotické indivíduá, ktoré stále veria, že umenie a umelecké remeslo sa dá zhodnotiť objektívnymi kritériami. Waxwork je ako svižne rozohraná partička šachu, po skončení ktorej je spokojný i ten porazený, pretože vie, že si dobre zahral. Ani vo Waxwork nie sú všetky scenáristické či režisérske ťahy figúrkou 100%-ne úspešné, ale zábava je to skvelá a nepokazia ju ani niektoré lacno pôsobiace kulisy. Dokonca ani fakt, že tu nejde o čistokrvný horor (pre mňa tento film nie je ani tak o Hrôze či Smiechu, ale o Tajomstve a Túžbe). Stupeň zábavnosti jednotlivých epizód neurčujem adjektívami "dobré" a "zlé", ale "skvelé" a "takmer skvelé". Pach vosku, krvi, potu, nočného lesa a cintorínskej zatuchliny + nezabudnuteľný hudobný motív - no nedajte päť hviezdičiek! (14.03.2005)