Padlí andělé

Ako také éterické zasnenie sa niekde pod povrchom veľkomesta, niekde v jednom z jeho mnoha stredov. Voľné nadviazanie na CHUNGKING EXPRESS v ničom nezaostáva za svojím "predchodcom", ponára sa do farebne bohatej štylistiky, ktorá je pre Wongove filmy signifikantná, vizuálne nesmierne bohatá práca, lepšie je použiť rovno výraz hra, s kamerou, živelné tance teplých, expresívnych farieb v tmavých prostrediach podchodov, zdanlivo nekonečných tunelov a malých občerstvení či ešte menších izieb, veľmi éterický kolorit, v ňom sa odohráva bohato rozvetvený scenár spájajúci dve dejové línie, zdanlivo nespojiteľné v rýchlom chaose, rôzne prekrúcajúci a premýšľajúci dianie na plátne, ojedinelá (kon)fabulácia. Celá snímka ťaží z hľadania a vytvárania nie bežného (miestami hraničiaceho s príjemne absurdným) v bežnom prostredí s bežnými ľudmi, jednoznačne sa jej to darí. Vytvára "nákazlivé" postavy, tie sa nám na plátne otvárajú vo svojich monológoch, vytvárajú si s nami blízky vzťah, darí sa "prekročiť" hranice" plátna (obrazovky - nech som úprimnejší a menej patetický, hehe). Ich životné prostredie sa dostáva do krásne psychedelických rovín, stále sa držiacich kúsku každodennej reality . Kar-wai Wong deklamuje svoju obrazotvornosť presiaknutú zvláštnym zmyslom pre humor a pohľad na život (ktorý sa v jeho filme javí neskutočne zaujímavo, častokrát snovo), citom pre silnú atmosféru, pohlcuje diváka - ak pristúpi na jeho svojskú, štylisticky ohromne vyspelú hru. (14.05.2013)

Počas života som videl viacero vynikajúcich japonských filmov, aj niekoľko kórejských, ale ani jeden Honkongský. Ani tento nebol výnimkou. V bdelých chvíľkach ma na ňom zaujala iba nápaditá práca kamery. Do filmu je vložené množstvo snových pasáží, z ktorých som zhliadol asi polovicu, pretože zvyšok mi prekryli vlastné snové pasáže. Film na mňa pôsobil ako účinné hypnotikum, ktoré predčí aj osvedčené zahraničné preparáty s vysokým doplatkom. Keďže od filmu očakávam iný účinok, považujem tento film za zlý a zbytočný, čomu zodpovedá aj moje hodnotenie. (21.07.2011)

Možno formálne najhutnejšie pôsobiaci Wongov film, aspoň ja to tak cítim. Hustota obyvateľstva a hustota barákov na meter štvorcový v Hong Kongu dáva tamojším filmárom zaujímavé možnosti využitia nielen čisto akčným komerčným snímkam. Práve na takomto zahustenom prostredí, kde zakopávate o ľudí a neviete sa prepchať uličkami, najlepšie vynikne postmoderná guľometná dráma o zúfalej snahe nájsť v živote nejaké to šťastie. Niekomu sa to podarí, niekomu nie. Niekto efektne vystrieľa holičstvo, niekto si to doma dobre urobí a iný zabíja nespavosť predávaním mäsa v cudzom stánku. Nekonvenční hrdinovia v nekonvenčnom meste, ktoré mi na televíznej obrazovke pripadá nesmierne príťažlivé, ale žiť by som v ňom nechcel. Bol by som tam osamelejší ako Wongovi hrdinovia. Ale aspoň samotný záver poskytuje istú nádej do budúcnosti. (02.12.2018)

V niektorých ohľadoch výnimočný film. Vizuálna stránka je úchvatná (ako vlastne u Wonga vždy), hudba tiež, len príbeh je trošku prázdny a pomalý, čo záverečnej katarzii značne uberá na intenzite. Pôvodne som chcel dať plný počet, to by som ale asi išiel proti sebe samému, pretože skoro celú prvú hodinu filmu som sa prenudil. Vizuál skrátka nie je všetko. Ani keď je dotiahnutý za hranicu dokonalosti. (26.01.2013)

Druhá strana jedné mince aneb volné pokračování kultovního Chungking Expressu mě baví snad ještě o něco více. Především u Padlých andělů vítám širší využití Wongových stylistických prostředků (širokoúhlá kamera, práce s mizanscénou, barevné schéma) a doslova úchvatný náraz dravé, avšak osudově nenaplněné lásky "oddané partnerky" k "línému zabijákovi." Je to svižné, časoprostorově nespoutané, svobodomyslné a ve výsledku neskutečně krásné. Akční krvák se tu mísí s úsměvnou tragikomedií, ale těžko lze Padlé anděli někam směrodatně zaškatulkovat. Wong Kar-wai zkrátka umí vyprávět romantické příběhy bez nadbytečného rámce. A v tom tkví jeho genialita. (24.01.2024)