Zběsilost

,,PÁN RUSK. VY NEMÁTE NA SEBE KRAVATU." __ Hitchcockov (pred)posledný veľký film a pritom ho v ňom nie je až natoľko cítiť ako inde - snáď možno aj preto, že angličania sú majstri v nakrúcaní detektívok a trilerov. Táto poznámka však nemá na film prakticky žiaden dopad. Réžia je absolútne famózna (nominácia na Zlatý glóbus) a dej si celkovo drží od začiatku dobre zabehnuté tempo, čiže vôbec nenudí dokonca sa nájdu aj odľahčujúce kulinárske pasáže dávajúce si na mušku francúzsku kuchyňu. Svojim spracovaním ma vo filme najviac zaujali dve scény: už spomínaná pasáž v nákladiaku a ďalšia, pointa ako sa podarilo Jonovi Finchovi utiecť s partnerkou z hotelu. Posledná štvrtina sa nesie trocha v prvoplánovosti (zrejme podľa predlohy), úplný záver ma však svojou odhaľujúcou poslednou vetou ohromil (citácia - možný spoiler). No a dvorného Bernarda Herrmanna tu v skladaní hudby nahradil neveľmi známy Ron Goodwin (Zálesák, Kam orly nelietajú...) a treba len poznamenať, že soundtrack je absolútne špičkový. Chcel by som ho mať... (09.12.2009)

Sedemdesiate roky sú asi to zlomové obdobie, kedy prestalo platiť všeobecné puritánstvo, zakazujúce vo filmoch odhaľovať ženské telo či používať nadávky. Pretože Hitchcock sa tu v jeho ignorovaní celkom vyžíval a vybláznil... Ale úprimne, keď som zistil, že zápletka bude opäť raz o nesprávnom obvinení, pretože šťastie je na strane vinníka a naopak hrá proti ostatným, ale len dokým to scenár potrebuje, sklamane som si povzdychol. Nie vždy to ešte dokáže baviť. No moje pochybnosti trvali len dovtedy, kým prišlo zase zopár originálnych scén a rýchly, alebo skôr až prudký, živelný a trefný záver, s výbornou poslednou vetou filmu, čo sú všetko veci, v ktorých divák spokojne číta režisérov rukopis. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s krimi/thrillerom sedemdesiatych rokov). (26.08.2015)

Patrně nejkvalitnější snímek Hitchcockovy pozdní režijní kariéry, který se poněkud vymyká jeho nejznámějším klasickým filmům. Thriller o pátrání po bezohledném vrahovi žen má nejen klasickou hitchcockovskou rovinu člověka nespravedlivě obviněného ze zločinu, ale je navíc doplněn prvky černého humoru, má slušné tempo a kvalitní herecké obsazení. Celkový dojem: 80 %. (24.04.2010)

Klasický Hitchcockov námet s klasickým napínavým spracovaním a parádnymi vychytávkami. Čo ma však mierne irituje, je práve zmena doby, ktorá sa mierne odrazila aj v režisérskom prístupe. Kde sú tie časy, keď si ma uchmatol Cary Grant a najmä teatrálni herci s jagavou vizuálnou stránkou robili Hitchovi najlepšie meno? 70%. Som nostalgická, a v tomto prípade sa mi to, bohužiaľ, nevyplatilo. (10.05.2010)

Frenzy je príbeh o psychopatickom vrahovi žien. Po viacerých menej úspešných rokoch chcel Hitchcock očividne nadviazať na úspech Psycha a vsadiť na svoj osvedčený trademark. Hoci je premisa príbehu v podstate totožná (psycho - ženské obete - problémy s mŕtvolou - dokonca sa dostane i na nejakú tú matku), výsledné dielo hrá celkom inými farbami (áno, film je farebný). Frenzy je krimithriller, ktorý zo stredného prúdu vydeľuje len Hitchcockova tradične elegantná réžia a obrovská porcia kvalitného čierneho i bieleho humoru. Pri prvom zhliadnutí som sa kráľovsky bavil, pri druhom som už mal pocit, že sa dívam na jednu z epizód veľmi slušného britského seriálu "Neuveriteľné príbehy" (1979), natiahnutú na 111 minút. Pred časom som na jednej televíznej stanici videl krátku upútavku na Frenzy, ktorá bola pekne desivá. Film nie je, takže jediný dôvod, prečo ho britská cenzúra ako vôbec prvý film v histórii takmer zakázala, myslím spočíval výlučne vo vete: "Religious and sexual mania are closely linked". Hitchcock sa zvykne považovať za tradičného "nepriateľa" žien. Nech sa páči. Ja sa každopádne divím, že Frenzy sa vďaka postave vrchnej pani inšpektorovej (v podaní na zabitie neuveriteľnej Vivien Merchantovej) nestal paradoxne kultovým filmom feministiek. Suma sumárum: jedinečný zážitok, kravatové Vertigo, starý "dobrý" Londýn. Pokiaľ máte radi divnú kombináciu krimithriller plus commedy noir, prirátajte si zvyšnú hviezdičku. (20.01.2005)