Raw

Ako veľmi sa musí človek snažiť, alebo nedávať pozor, aby to označil za metaforické coming of age? Film šokuje maximálne svojím zlyhávaním v každom smere. Na film o dospievaní je to príliš kostrbaté ( porucha Juliane je viac genetickou záležitosťou než záležitosťou veku - jej dospelá matka tým trpí celý život), autorka si vyberá vyberá príliš povrchné výseky života Juliane a skôr o obraz dospievania jej v nich ide čisto o výstrednosť, ktorej sa nám zasa až toľko nedostane.V bizarnosti a gore momentoch Raw nijako nevyčnieva, ani neprináša žiadnu novú krv do subžánru. ___ Prípadná metaforickosť ako taká je maximálne neoriginálna. Niečo také by vymyslel a spracoval David Cronenberg pred vyše 30timi rokmi, navyše oveľa funkčnejšie a prenikavejšie. ___ RAW by ešte mohlo teoreticky obstáť ako čierna gore komédia. Na toto zaradenie je film zasa málo "jebnutý", neposkytuje dostatok čierneho humoru a sebareflexie. __ Čo to teda je? Pravdepodobne slepá ulička smeru New French Extremity, prikláňajúca sa (napriek svojej ambicióznosti) zo všetkého najviac nie k artovkám a kultovkám ( ktorých charakter sa snaží dosiahnuť), ale k k americkým gore nepodarkom z 80-tych rokov. Prečo? Pretože aj na Raw presne sedí veta: "príliš smiešne na to, aby ste to brali vážne, príliš vážne na to, aby ste to brali smiešne." Bizarnosť, ktorá vzbudí krátkodobý hype a následne zapadne. Neviem si predstaviť, že Raw niekto vytiahne o 30rokov a úžasný dobový úlet, vychytávku, trefnú anomáliu....čokoľvek. (17.09.2017)

Nemusím mít úplně všechno, říkal jsem si několikrát během projekce. Evropská černohumorná artovka o tom, jak dívka vstupující na vysokou školu poznává sebe samu a svou roli ve společnosti. A francouzská režisérka Julia Ducournau k tomu používá dost netypické cesty, ovšem ve výsledku je žensky jemná, intimní, autentická, neotřelá. Neuhne, když jde do tuhého, až na kost, chcete-li. Otázka, zda to divákovi stačí. Hlavní hrdinka, která mimochodem hraje skvěle, své stěžejní životní nástrahy řeší výhradně přes tělesno. Těch témat je přespříliš (šikana, kanibalismus, anorexie, homosexualita, vegetariánství), přesto onen rozklad příčetnosti hlavní hrdinky má něco do sebe. Holt Francie jiná. Zase. (11.06.2018)

Určite sa nejedná o žiadnu prepracovanú psychologickú sondu do hlavy preorientovanej vegetariánky, ale rozhodne ani o žiadny béčkový horor, prišlo mi to ako taký zlatý stred a to filmu s takouto tématikou sedí rozhodne najlepšie. S filmom mám vlastne iba jeden problém, trvá príliš krátko na to, aby mohol plnohodnotne ukázať všetko potrebné, tie dôležité medzníky v zmene zmýšľania hlavnej hrdinky prichádzajú až príliš rýchlo po sebe a to mi tu moc nesedelo. Hlavne som sa tešil na tú jej vnútornú dilemu a boj s preorientovaním sa, ale toto tu nemá žiadny priestor a zmení sa až prekvapivo ochotne a rýchlo. Takže tu by som kľudne uvítal minimálne aj polhodinu navyše a neprekvapilo by ma, keby som bol potom z filmu už úplne nadšený, lebo aj takto ma to až mimoriadne veľmi bavilo. Nielen, že zápletka je už na prvý pohľad atraktívna, ale aj dejovo mi to prišlo nadmieru zaujímavé, plné výborných momentov a sekvencií a navyše aj správne úchylné, ale presne v tej najlepšej možnej miere, aby som si nemusel pri sledovaní pomyslieť, že tvorcom šlo len o nejaké lacné šokovanie. Možno sa tu nájde nejaký ten moment, bez ktorého by sa film kľudne obišiel, napríklad to oblizovanie oka, čo nemalo pre film absolútne žiadny význam, ale inak všetky drsné a úchylné momenty tu majú svoje miesto a tak aj hodnotu. A najlepšie sú asi časť s prstom, alebo uzmierenie sa sestier po nenávistnej bitke. Inak sa film našťastie nezvrhne do žiadnej hlúpej vyvražďovačky, aby to už pôsobilo prehnane, čoho som sa obával, ale film si stále drží svoju úroveň, štýl a relatívne aj uveriteľnosť. Plusom je aj obsadenie, hlavná hrdinka mi sadla až prekvapivo dobre, bola nielen sympatická, ale aj v úchylnejších a drsnejších scénach plne dôveryhodná, čo vždy poteší, ale nemal som problém ani s jej sestrou, spolubývajúcim na internáte, ale ani s nikým iným, aj keď v popredí sú len títo traja. Režijne tu nemám čo vytknúť, vzhľadom na taký nezávislejší štýl som možno očakával aj takú pasívnejšiu verziu so statickejšou kamerou, ale toho som sa nedočkal, toto bolo nápaditejšie a vizuálne dostatočne atraktívne, sedelo mi to. Takže skutočne škoda len tej krátkej dĺžky a tým pádom zrýchleného scenára, ale aj takto ma to veľmi bavilo a s radosťou si to ešte pozriem. 81% (05.06.2017)

Ako sa vegetariánska panna stala požieračkou chlapov - doslova. Čakal som samoúčelný pseudoartový hnoj, dostal som sústredene rozprávaný a prekvapivo vrstevnatý film o dospievaní - len v tradícii Exorcistu či Carrie podaný cez extrémnu hyperbolu. Hlavná predstaviteľka je skvelá vo všetkých polohách, od vyoraného dievčatka až po agresívnu bitch. Gore poslabšie, ale aj tak ma teší predstava, ako si z toho hipsteri na festivaloch grcali do batohov. (10.07.2018)

Francouzi a Belgičani jsou v tomhle úchylové, o tom není pochyb. Nicméně to, jak byla ukázána vysoká škola, mi přišlo trapné a nevěřím moc tomu, že by to někde takto probíhalo. Aspoň já na vejšce nic takového nezažil. Co se týče příběhu, tak jeho největší slabinou je, že zhruba v půli vyloží karty a pak už nic nového, překvapivého nenabídne. Za tu atmosféru dám 2 hvězdy, ale jinak mě to minulo a docela i zklamalo. 40% (21.06.2017)