Letadla, vlaky, automobily

Asi jedna z najlepších road trip komédií, ktoré som mal možnosť vidieť. Steve Martin je vynikajúci v tomto filme a absolútne brilantne zachytáva uvrčaného chlapa, ktorý sa chce dostať domov a všetko naokolo mu v tom bráni. A potom je tu John Candy, ktorý je podľa môjho názoru opäť, ako vždy, absolútne vynikajúci. Kedykoľvek mám na očiach jeho postavu, tak sa buď smejem na jeho komédií, alebo prežívam každý moment, ktorý má byť seriózny. Kiežby sme ešte mohli jeho talent vidieť aj dnes a neprišli by sme pred toľkými rokmi o tak výnimočný talent, ale v živote to bohužiaľ tak chodí. Baví ma komédia, hlášky a momentky z tohto filmu sú skvelé, všetko do seba skvele zapadne, je to vynikajúco napísané, vynikajúco odohrané... ak chcete mať sviatočnú komédiu, tak toto je skvelá voľba. Čeknite si to. Hodnotenie: A (01.01.2017)

Krásny príklad typickej komédie 80-tych rokov. Úplne jednoduchý námet je rozpracovaný do veľkolepého diela plného úžasného humoru. Ako tmel medzi gagmi, ako bolo v 80s zvykom, slúži skvelá hudba (tradičný synth soundtrack). Avšak nie sú to len geniálne gagy, ktoré robia tento filmík nezabudnuteľným. Hlavne sú to dokonalé herecké výkony. Či už Steve Martin (ktorý časom klesol k rôznym srágorám), ale hlavne skvostný John Candy. V každej scéne, v každej sekunde hraje celým telom. I tu najbanálnejšiu scénu dokáže premeniť na niečo úžasné. A to nehovorím o priamočiarých gagoch - tie sú dokonalé (napr. jeho tanec na Raya Charelsa - Mess Around v aute, či "rituál" pred spánkom). John Hughes je človek na správnom mieste. Jednou vetou a skvelým hereckým výkonom Johna Candyho dokáže premeniť slzy vyvolávajúci smiech na slzy vyvolávajúcu smútnu scénu. Prakticky dokonalý film, pre fanúšikov komédií osemdesiatych rokov nevyhnutnosť. (30.04.2006)

Z nějakého neznámého důvodu mě dlouho odrazoval plakát, ale vysvětlení pro to nemám. Teprve včera jsem prolomila ledy a ejhle, vyklubal se z toho prima film, kde jsem měla neustále ten známý, stabilní úsměv na tváři s občasnými záchvaty smíchu. Ne moc, ale byly. Tak krásně nesourodá dvojka mně osmdesát sedm minut pomohla zapomenout na moje trable, protože oni jich zažili nespočet i když v jiném odvětví svého života. Nezapomenu na jejich jízdu autem, jejich spánek v motelu, na srdcaře Dela s jeho kroužky na závěsy a bylo by toho ještě mnohem víc. V dnešní době najít něco relaxačního, s pochopitelným happyendem, je už téměř zázrak. Možná, že se v té době točilo víc takových filmových perliček a já doufám, že je ještě najdu. Roadmovie splnila včera večer svůj účel, dokonce mně skoro ukápla slza, ale kdy? To uhodnete při zhlédnutí. Ano, je to jednoduché, předvídatelné, ale to mně bylo úplně fuk.....Díky (07.02.2017)

To najlepšie z osemdesiatych rokov v jednej komédii. Planes, Trains and Automobiles je film, z ktorého sála pohoda a veľmi dobrá atmosféra. Steve Martin vo svojej najlepšej úlohe a ukecaný John Candy si pekne vyskúšajú množstvo dopravných prostriedkov aby sa dostali na sviatky domov... a samozrejme pri tom zažijú veľa nečakaných, humorných a niekedy hrozných situácii. A bavili ma veľmi dobre... Kto by povedal, že práve táto dvojica bude tak vtipná a zábavná, fungovala medzi nimi neskutočná chémia a výborne sa dopĺňali. Je mi záhadou prečo je tento snímok v našich končinách tak málo známy a takmer nikto ho nepozná.... pritom je to atmosférou a námetom niečo ako dookola vysielaný Sám Doma. S ktorým sa dá tento film porovnávať. U mňa veľká spokojnosť a odporúčania... 85 %!! (11.04.2019)

Where's your other hand? / Between two pillows... / Those aren't pillows! Steve Martin není špatný herec a jako člověk a tvůrce se projevuje v průběhu kariéry překvapivě inteligentně. Nemohu se ale zbavit dojmu, že se ambicemi v komediálním žánru trochu minul, o čemž mne naposledy přesvědčil skvělou rolí prvotřídní neocon-svině v nedoceněné Uličce slávy Anga Lee. Zde jeho ne úplně naplněné snahy být legrační zdařile a bohatě substituuje scénář, který ocení každý, kdo má alespoň skromné zkušenosti s trampotami na cestách, a John (eye-)Candy, jenž Martinovu neduživou komediální člověčinu bohatě substiuuje. Nestydím se přiznat, že především díky menšíkovské postavě spontánního Dela Griffitha jsem byl na konci skoro dojatý. Milé retro. (27.10.2018)