Teror

Příběh pilota Larse Kocha, skvěle ilustruje to, že hrdina vždycky víc riskuje než zločinec. Udělal vše, co jen mohl, aby se nestalo ještě větší neštěstí, přesto bude souzen. Lze tedy zvolit menší zlo? To je přeci logické, když tedy není jiná možnost. Navenek se může zdát, že to je také špatně. Tak nebo tak, ale v hlubší rovině je vždycky rozumnější řešit vážný problém hned, než zajde moc daleko. (30.10.2016)

Rozhodně velice netradiční kousek, ale nemůžu mluvit o překvapení, protože Němci poslední dobou opakovaně dokazují, že na filmy z poslední dekády je radost se koukat. O verdiktu jsem měl jasno po 5 minutách NEVINEN! Jasně, že bejt v tom uneseným letadle vidím to jinak, ale ty lidi by šli do hajzlu tak jako tak, takhle aspoň zachránili stadion a ten pilot byl borec co měl jako jedinej koule něco dělat. Palec nahoru! 90% (24.10.2016)

Snáď jedinou chybou na kráse tohto na dialógoch a monológoch postavenom filme v jednej miestnosti je fakt, že každému je jasné, kto má pravdu, akokoľvek je to kruté. Za jeho najväčší klad potom považujem argumenty žalobkyne, ktoré sú natoľko silné, že o tej pravde začnete reálne pochybovať. Je potom na šikovnosti obhajcu, aby našiel protiargumenty a vyslovil ich tak, aby vás a súd o tom, že skutočne ide o pravdu, presvedčil. Námet ako z Bostonských prípadov, kde som ale na takýto prípad neviem prečo zatiaľ nenatrafil. (29.09.2017)

Súdny proces Verdiktu sa celkom vydaril. Vo zvláštnom modernom prostredí súdu, ktorý sa vizuálne diametrálne odlišuje od tých amerických, sa rozohráva hra prokurátorky proti pilotovi. Ale v skutočnosti je to boj medzi rozhodnutím ústavného súdu a zdravým rozumom. Prečo je to tak, je logicky dokonale zdôvodné v postave pilota a ani k tomu nie je čo dodať. A potom otázka z filmu Môžeme zopár nevinných životov obetovať, aby sme zachránili mnohé? je v tomto prípade úplne bezpredmetná. Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu je asi tŕňom v oku mnohým a film s hlasovaním je dômyselnou reakciou. (17.10.2016)

Zaujímavá téma. Aj slušné technické prevedenie. Ale občas film pôsobil strašne neuveriteľne - resp. bolo cítiť, že postavy konajú, tak ako konajú len preto, aby niečo vysvetlili divákovi. Prečo by inak prokurátorka vyslovene nahrávala obhajcovi? Narážam napr. na otázky ohľadom evakuácie štadióna. A mnohé otázky boli vyslovene filozofické a vôbec nie právnické. A sudca tiež miestami pôsobí príliš angažovane (a necháva obžalobe klásť zbytočné hypotetické otázky)... Celkovo sa vo filme príliš a nevyvážene hrá na city a preto (hlavne obžaloba) pôsobí naivne. Nietoré argumenty obžalovaného boli zaujímavé, škoda toho kvanta scenáristických a dramaturgických zakopnutí... 12 ROZHNEVANÝCH MUŽOV alebo ich variácia DVANÁSŤ boli lepšími a uveriteľnejšími filmami... (18.11.2016)