Lovec policajtů

Steven Seagal sa vrátil po dlhšej prestávke, aby znovu trochu rozbehol svoju kariéru, ale vyšiel z toho vlastne už len jeho posledný prvotriedny akčný film, ktorý sa ešte relatívne dá porovnávať aj s jeho najväčšími klasikami. Aj keď medzi nimi patrí predsa len medzi to najslabšie, ešte spolu s debutovým Nicom, kedy sa vlastne len rozbiehal. Ale môže za to v prvom rade toto na môj vkus až príliš moderné pojatie a osobitejší režisérov štýl, ktorý sa to snaží podať možno až moc cool a to sa ku klasikovi Seagalovi až tak veľmi nehodí, deväťdesiate roky mu sedia určite viac. Ale aj tak to nie je nič, čo by fimu mohlo výraznejšie ublížiť, hlavne úvodnú dvadsaťminútovku, teda ešte pred rozbehom hlavnej zápletky, kedy sa film venuje čisto len Seagalovi si naplno vychutnávam, nielen, že prinesie dve najlepšie akčné sekvencie z celého filmu, ale aj všetky tie zábavné dialógové sekvencie, v ktorých Seagal čelí kritike, ale on sa s tým aj tak vysporiadava po svojom sa nesmierne vydarili. Ale kvalitná akčná zábava pokračuje aj následne, zápletka dokonca ani nie je až tak priamočiara, ako by sa dalo čakať, ale je dostatočne zaujímavá a v niečom aj prekvapí a až na možno dve, tri scény, ktoré mi prišli zbytočné, napríklad návšteva vo väznici, ale hlavne kúpa automobilu, ktorá mi príde aj trochu trápna si film udržuje skvelé tempo a zaujímavosť. Aj keď už to nestojí až tak na Seagalovi, ako by som chcel, ale o priestor sa musí deliť aj s inými výraznými postavami. Ale našťastie aj väčšina z nich je zaujímavá a aj veľmi dobre obsadená, Seagal za celú svoju kariéru nemal takéto hviezdne obsadenie, len by som ocenil trochu iné rozdelenie ich priestoru, lebo práve tá zaujímavejší ho majú menej. Vynikajú hlavne tí extravagantnejší ako DMX, Anthony Anderson a Tom Arnold, ale tiež sa s nimi dá užiť zábava. Skôr ma potešili tí civilnejší, ako Seagalov partner Isaiah Washington, jeho nadmieru sympatická šéfka Jill Hennessy a klasici Bill Duke a Bruce McGill. A poteší aj zloženie záporákov, na ktorých čele je Michael Jai White. Po akčnej stránke sa dá tiež hlavne chváliť, na Seagalove pomery je prekvapivo veľkolepá a rozmanitá, pričom na jej nedostatok sa tu teda nedá szažovať, ale najviac sa pri Seagalovi teším na súboje a brutalitu a v tomto film za jeho klasikami predsa len trochu zaostáva. Súboje majú pomerne prepracovanú choreografiu a Seagal sa v nich viditeľne snaží, ale chýba v nich tá drsnosť, z úderov necítiť žiadnu bolesť a ani na to aikido tu nie je kladený až taký dôraz. Ale zase zneškodnenie zlodejov auta je aj tak výborné a aj súboj na diskotéke je stále dostatočne zábavný. Jedine ten finálny ma sklamal, zo súboja s takým borcom, akým je Michael Jai White sa dalo určite vyťažiť viac. Prestrelky ma trochu sklamali, ale film vyniká rôznymi cestnými naháňačkami, ktorých je tiež dosť a sú až prekvapivo kvalitné. Úvod na moste je výborný, ale nadmieru sa vydarila aj dlhá naháňačka, v ktorej priebehu Seagal vymení automobil za motorku. Ale celkovo nemám rád, keď film ponúkne to najlepšie v úvode a finále je naopak z celého filmu najslabšie a to je aj tento prípad. Režijne sa mi film trochu horšie hodnotí, Andrzej Bartkowiak ponúkol na začiatku tisícročia nový moderný štýl, ktorý využil v niekoľkých filmoch za sebou, takže je tu plno spomaľovačiek, rapu a snaha byť za každú cenu cool, čo sa nie vždy darí, ale predsa len ani toto nie je zlé, vizuálna stránka je aj tak veľmi kvalitná a tak som si film užil aj v tomto prevedení. Takže veľká škoda, že si Seagal takto nastavenú úroveň neudržal ešte aspoň pár nasledujúcich filmov, ale okamžite po všetkých stránkach klesol. A tak je tu jeho posledný prvotriedny film, pri ktorom nad plným hodnotením nemusím uvažovať, pre mňa už klasika hodná mnohých pozretí. 88% (05.06.2007) (méně) (více)