Vládci chaosu

Jedna chybička sa tvorcom do filmu predsa len vlúdila. Keď išiel Grishnackh zavraždiť Euronymousa, požičal si od jedného svojho kamaráta biely sveter, aby vyzeral menej satanisticky. Pre mňa osobne to bola vždy asi najfascinujúcejšia časť tohto reálneho príbehu. Čierna je naozaj výrazná a hlboká farba. Ale aby niekto v tej svojej skrini nemal absolútne nič inofarebné, to už je naozaj "orthodox". (02.07.2019)

Zapálenosť pre vec mňa veľmi zaujala na týchto čudákoch. Dokonca až fascinovala. Film zobrazil ich charaktery tak dokonalo, že sa v nich dá pozorovať tá psychologická zvrátenosť, ktorá ma očaruje, aj keď nie som žiadny satanista. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že Vikernes bol svojho času (keď podpaľoval kostoly a keď zavraždil Aarsetha) etický vegetarián. Neskôr k tomu, v roku 2010, v jednom rozhovore vyhlásil: „Ľudstvo by na tom bolo lepšie, keby nikdy nevynašlo poľnohospodárstvo a domestikáciu ...“ Jeho hudobný kolega Csihar bol tiež vegetarián. A potom, že vegetariáni sú precítení hipíci. Toto je film o počiatkoch kapely Mayhem a Burzum, nie o metale a satanizme. Omen. (16.06.2019)

Nepovažujem sa za skalného fanúšika Nórskeho black metalu, ani si nepotrpím na verné zobrazenie skutočných udalostí. Lords of Chaos sa však vyberá cestou zmäteného prerozprávania starých otrepaných historiek o vzniku obskúrneho subžánru - ako povedal Korine "temnejšieho než smrť sama". Robí tak však skrz scenáristiku a estetiku sterilného Amerického mainstreamu, estetiku, ktorá sa mimoriadne bije s témou hudby plnej mŕtvolnosti, rozkladu, krvi a smradu. Vzniká tak povrchný a veľmi nevkusný cringe, nepodnetný ani ako sonda do špecifickej subkultúry, ani ako odľahčené a trefné búranie jej stereotypov. Po filme teda ostáva najmä otázka, čo viedlo Jonasa Åkerlunda (Bývalého bubeníka Bathory!) k natočeniu tejto, nepochybne trošku absurdnej, no najmä zbytočnej rarity. Žeby chcel (z osobných dôvodov?) "demaskovať" a banalizovať celú dobovú subkultúru na bandu patetických a trochu pomätených pozérskych teenagerov? Na mňa tak pôsobí. (14.03.2019)

Za mlada jsem tyhle mládence poslouchal, nakonec jsme vrstevníci. Ovšem přes veškeré instrumentální kvality dávám přece jen přednost sofistikovanější hudbě a srozumitelnějšímu zpěvu (Ozzy je Ozzy). Jako syrový vhled do severské blackmetalové psychopatologie jsou nicméně "Vládci chaosu" perfektní a ani jako dobový dokument nejsou k zahození. "Vzpouru nejrozmazlenějších děcek Evropy proti konzumní společnosi, která jim dává všechno na co si vzpomenou" (Adam Nevill - "Rituál") popisuje více než výstižně. (24.11.2020)

V Nórsku, v pokojnej krajine na severe Európy, plnej krásnych fjordov, ihličnatých lesov a divokej prírody, sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sformovala komunita mladých ľudí, ktorí sa chceli vymedziť spomedzi svojich uhladených spoluobčanov. Založili hudobné skupiny a začali hrať brutálnu formu nekomerčného metalu, ktorá sa stala známa ako nórsky black metal. Ich názory sa však stávali čoraz viac extrémistické. Časom začali podpaľovať kresťanské kostoly a znesväcovať cintoríny. Dospelo to až do bodu, kedy bol spáchaný najťažší zločin. Varg Vikernes (Count Grishnackh) zavraždil Oysteina Aarsetha (Euronymousa). Ich dlhodobé nezhody a boj o moc v undergroundovom hnutí The Inner Circle vyvrcholil tým, že dňa 10. augusta 1993, Vikernes ubodal nožom Aarsetha v jeho byte v Oslo. Aké udalosti tomu predchádzali a prečo to došlo až tak ďaleko, zachytáva švédsky režisér Jonas Åkerlund vo svojom filme "Vládcovia chaosu" (Lords of Chaos), ktorý natočil v roku 2018. **** (03.06.2024)