(Ne)obyčejný kluk

Příjemné, hřejivé pohlazení po duši. Líbilo se mi, že film nakonec nebyl pouze o malém klukovi a jeho handicapu, ale že se zaobíral do velké míry i postavami okolo něj a vztahy mezi nimi. To bylo ostatně to, na co film chtěl poukázat - že se svět netočí jen okolo jednoho člověka a jeho problémů, ale že je třeba být zároveň vnímavý a ohleduplný vůči ostatním, protože každý má své vlastní trable a zaslouží si trochu pochopení. Možná by na někoho byla ta míra "laskavosti", kterou film ukazuje, trochu moc, protože se tam nakonec neukáže žádná veskrze negativní postava (právě naopak jsou postavy vykresleny v dobrém). Mně to ale takto vyhovovalo a necítila jsem z toho žádný nátlak na city (rozhodně se film nesnaží být prvoplánově dojemný), spíš mi to v téhle formě přišlo zkrátka přirozené. O tom je ostatně život, nikdo se primárně nerodí jako špatný člověk, jen nás okolnosti můžou vést ke špatným volbám. Takže za mě rozhodně palec nahoru. Víc takových filmů! ~(4,4★)~ (31.03.2020)

Určite nejde o žiadne majstrovské, filmové dramatické dielo, no v tomto prípade hodnotím skôr pocitovo. Emotívny účinok snímku sa mi skrátka dostal pod kožu a koniec ma v tomto smere totálne rozložil... Smutný a dojímavý príbeh o chlapcovi, ktorého chovanie a správanie aj napriek ťažkému životnému údelu, ma totálne očarilo, to bolo presne to, ako si predstavujem vnútorne krásneho človeka. A ten chalan bol vo vnútri tak krásny, ako len málokto, klobúk dole. Myšlienky o tom, čo je naozaj v živote dôležité a ako by sme sa mali k sebe správať, či už to bolo vo forme veršov od toho básnika, alebo potom na konci pri prejave toho riaditeľa, by mali byť vlastné každému - to je tá pravá hodnota. Tak nejak by znela moja odpoveď na tak zložitú filozofickú otázku - ako žiť? Čo sa týka emotívnej stránky, len málo filmov u mňa nastavilo latku tak vysoko. A čo je hlavné, emócie z filmu mi prišli ako prirodzený dôsledok jednotlivých situácií, nenásilné a vo veľmi príjemnej forme. Páčila sa mi aj samotná koncepcia skladby príbehu, najmä perspektíva pohľadu jednotlivých členov rodiny a kamarátov na malého Augusta. Pokiaľ mám dať nejakému dojáku plný počet, tak toto je určite tá správna voľba. (05.02.2018)

Jeden školský rok piataka Augusta Pullmana zachytený v citlivej réžii Stephena Chboskyho. Je to atypická dochádzka, pretože tento chlapec má deformovanú tvár, čo z neho už automaticky vytvára zdeformovanú príšeru. Spolužiaci sú zo začiatku nemilosrdní, odmietaví, šikanujúci, predovšetkým vrstovník Julian sa nezastaví pred ničím. August má taktiež milujúcu rodinku, inak by sa dávno už isto aj obesil na najbližší strom... ? ...Nespravil to preto, lebo doma miluje STAR WARS, George Lucas by mal normálne z tohto filmu veľkú radosť, inak, p. Lucas, pozrite si Wonder. A zase, keď je už v škole „medzi supmi” , tak je hlboko zažratý do fyziky. Ďalšia zaujímavosť, ktorá ma napadá, je taká, že úvodný deň vo vzdelávacom inštitúte je urobený z viacerých uhľov pohľadu_ Načrtnem mladého fagana Jacoba Tremblayho. Videl som ho v Room. Toto chalanisko bude dobrým hercom. Počas sledovania snímku som nevidel Jacoba, ale Auggieho !!! Maximálne sa stotožnenie so svojou postavou, aj vďaka majstrovskej práci maskérov, ktorí z neho vytvorili úplne iného človeka, než akým je on sám. Pred ním to dokázal napríklad Heath Ledger v Temnom Rytierovi, keď ešte teraz mám zimomriavky, akonáhle si na neho spomeniem. Rušivé elementy ? Všetky, okrem Jacoba. Júlia i Owen nie sú vyslovene zlí, či nudní, ale viac-menej, prekážajú, akoby boli k úžitku. Slzy mám v očiach vždy, keď pozorujem handicapovaného jedinca. Záverečná katarzia sa dostaví, a to je povestná čerešnička na torte, na ktorú som čakal od začiatku ! Veľmi dobrý film, na ktorom mi vadila asi najviac samotná koncepcia zvolenia štýlu nakrúcania. Trembley je 100 % obdivuhodný, strhujúci !!! (17.11.2018)

Tento film je taký balzam na dušu. Chová sa akoby v ňom neexistovala jediná záporná postava a ono tak v skutočnosti aj je, ale aj tak dokáže udržať pozornosť diváka. Určite to nie je najlepšia filmárska kvalita, má však v sebe silné hodnoty, poučenie, vyvoláva príjemné pocity a pochopiteľne aj emócie. Všetko je však v medziach. Osobne si myslím, že tento snímok by mali deťom púšťať v školách, lebo na príkladoch sa človek najlepšie formuje. Aj také silné herecké zastúpenie ako Julia Roberts a Owen Wilson odovzdali svoj talent v prospech celku a v spolupráci s detskými hercami vznikol hodnotný film. (27.04.2018)

LEATHERFACE: PREQUEL. Žánr? Naučná sladkobolná americká moralitka pro citově chudé. Film pro děti ve školním věku, protože přesně tím podržtaškovskym stylem je to natočený. Všechno je strašně moc doslovný, výchovný, přeslušnělý, nepřirozený a politicky korektní, že by mi z toho praskl čůrák. Každopádně mě pobavilo, že odlitek držky malýho Leatherface museli dělat na základě klapačky Owena Wilsona, protože ta podoba byla nevídaná. (12.07.2018)