Vlákna

Z počiatku očakávajte klasické rozbory charakterov. Kto je kto, kto s kým čo má, kto koho miluje.. a koho nenávidí? Nie, nenávisť vo filme nebola prítomná. Ale všetky postavy, či už vedľajšie alebo hlavné majú jedno spoločné. Keď sa spustil hrôzostrašný a mrazivý piskot sirén, nikto neváhal. Každý do najbližšieho úkrytu, smrť v očiach, plač, krik, chaos, beznádej. __ A k porovnávaniu s The Day After (1983). Až do poslednej minúty som očakával, že Vlákna na celej čiare pred Dňom Poté (1983) vyhrajú a tým pádom si odo mňa zaslúžia plný počet, ale.. nezaslúžili, i keď boli setsakramentsky blízko. Niektoré komentáre užívateľov na csfd obsahujú jednu pravdu - a s ňou súhlasím. The Day After (1983) je kontra k Vláknam len slabý čajíček. Avšak, naopak oproti Vláknam na mňa Den poté (1983) zapôsobil po citovej stránke omnoho intenzívnejšie. Každému zo zúčastnených a predovšetkým hlavnej trojke - štvorke som celý čas držal palce, zatiaľ čo pri Vláknach sa nenaskytla príležitosť darovať akejkoľvek postave kúsok svojho srdca. Áno, snímok ponúka katastofický obraz na situáciu, ktorá dúfajme ostane len na filmových plátnach, ale k prezentovaným udalostiam sa divák stavá o niečo viac pasívne než u The Day After (1983). Pochopiteľne, každú udalosť pri oboch duelantoch prežívame s rovnakou hrôzou, no Mick Jackson nás k hercom nepustil tak blízko. A práve z toho dôvodu hodnotenie zostáva na štyroch hviezdach a duel končí mierovou remízou. (25.12.2010)

Tu jedine škoda toho televízneho vizuálu a možno až moc výraznej dokumentárnej formy na úkor filmovosti, kvôli čomu som si k postavám nedokázal vytvoriť lepší vzťah. Ale inak je to rozhodne pôsobivé dielo, ktoré túto nie až tak nereálnu katastrofu rozoberá dosť detailne a komplexne, vďaka čomu je to dejovo po celý čas nadmieru zaujímavé, aj keď ma prekvapilo, že paradoxne najzaujímavejšia je časť pred katastrofou, kedy je to stupňovanie napätie prostredníctvom rôznych televíznych správ výborne zvládnuté, ale aj po nej to hlavne vďaka dusnej atmosfére plnej beznádeje rozhodne nestráca na zaujímavosti. Takže síce sa nejedná o film, ktorý by sa mi chcelo pozerávať opakovane, ale aj kvôli vážnej téme sa rozhodne oplatí pozrieť a navyše mi to prišlo kvalitnejšie, než tématicky podobný, o rok starší Deň potom z americkej produkcie. 75% (01.08.2015)

Film ma totálne odrovnal. Jeden z najlepších katastrofických filmov, aký som kedy videl. Ide o tak naturálnu, sugestívnu, reálnu a desivú simuláciu jadrovej vojny až z toho mrazí. Bŕŕŕ. A išlo to aj bez bombastického vizuálu, rozpadávajúcej sa zeme, obrovských tsunami a čo ja viem čo ešte. Ale o to viac je to reálnejšie, nepríjemnejšie a depresívnejšie. Tu naozaj nie je nič, čo by som vytkol, pôsobivá analýza celkovej situácie pred a po jadrovom útoku, vrátanie predpokladanej psychológie chovania sa ľudí a rôznych iných detailov. Oceňujem aj dokumentárne vsuvky, vždy boli obsahovo bohaté a príhodne zvyšovali autencitu celého snímku. Simulácia je namodelovaná na 3000 mega ton, hrozné pomyslieť, ale v súčasnosti si k tejto jadrovej sile môžme ešte pár núl pripočítať. Maximálna spokojnosť, bez váhania plný počet hviezd. Nad týmto filmom budem uvažovať ešte riadne dlho, rozhodne odporúčam. (08.09.2014)

22. 8. 2010: Kéž by se to v historii lidstva zařídilo tak, aby takhle lidé nikdy nemuseli křičet. Ale oni už začali. --- 9. 6. 2020: Nevím, jestli mám teď nějaké citlivé období, nebo co, každopádně jsem si musela během sledování dávat dlouhé pauzy, aby se uklidnilo prudké panické bušení srdce, které ve mně Vlákna vyvolávala. (22.08.2010)

Tak toto ma dostalo. Film už nie je najmladší, navyše kvalita v akej som film sledoval tomu tiež nepomáhala, ale spočiatku som mal pocit, že to bude nuda. Postupne však spoznávame postavy a dianie okolo, atmosféra začína hustnúť a po jadrovom útoku som sa nestačil diviť. Tento malý tv film dokázal to, čo nedokázali iní režiséri s miliónovými rozpočtami. Tak realistický a drsný film som určite nečakal. Po tom čo uvidíte ľahko prepáčite skromnejší rozpočet, lacnejšie postupy a občasné montáže, jednoducho ostane len drsná reálosť, ľudské trápenie, krik a beznádej. Ak raz niekto natočí remake s dnešnými možnosťami a neposerie to, tak všetci spadneme na zadok. Ja som takmer spadol a to je film z roku 1984! Pre mňa ešte donedávna úplne neznámy film. Som si istý, že po zhliadnutí na neho nikto nezabudne. 100%. (25.03.2018)