Nejasná zpráva o konci světa

„Je jedno narodenia. A jedna smrť.“ Strašne divný film! U Jakubiska je to však pochvala. Taká jeho „klasika“: halucinogénna, poetická, drsná, drzá, poburujúca, sexuálna, živočíšna, hravá, vynaliezavá, tragická, vtipná a potom do toho kydne šimpanza. Chápem, že to mnohým nesadne. Aj to, prečo. Ale mne sa práveže toto na Jakubiskových filmoch veľmi páči (a baví). Mimoriadne sa mi pozdávalo z časového kontextu vytrhnuté umiestnenie do doby, ktorá chvíľu vyzerá ako koniec 19. storočia, potom ako spin-off Perinbaby a následne do toho vletí helikoptéra. Opäť: mnohým to určite bude vadiť. Mňa to fascinovalo. Faktom je, že miestami film pôsobí (napriek svojmu na tú dobu monštruóznemu rozpočtu) vizuálne divne (až lacno?). To je v ostrom kontraste s výpravou, ktorá je inak v podstate úchvatná (zbožňujem podobné lesné samoty). Miestami sa dej uberá smerom, ktorý príliš nevyhovoval ani mne a to už bolo naozaj čo povedať. (23.06.2007)

Jakubiskovi akosi nikdy neviem prísť na chuť. Každý film vždy dohovadí dajakou fantasmagóriou ktorá ma neskutočne irituje. V Perinbabe to bol lietajúci principál, v Tisícročnej včele obrovská včela, v Bathoričke množstvo peria, sviečok, fakieľ a nezmyselný muzikanti. Nejasná zpráva o konci sveta je však celkom z iného súdka. Z tejto filmovej lahôdky som unesená. Aj po niekoľkých rokoch som si pamätala podrobne jednotlivé scény. Celkovo dej, metafory, herci, príroda, zobrazenie..... Asi jediný Jakubiskov film ktorý stojí za to. (07.11.2012)

Nejasná správa o konci Jakubiska hovorí, že toto mal byť jeho posledný - a takpovediac absolútny - film. Čo pravdaže neznamená najlepší. Hoci to aj bol najväčší (a pritom aj najvýraznejší) slovenský film 90. rokov, ambície boli predsa len trochu prestrelené. Ako dielo je to však pôsobivé (a všetko uvedené vyznieva ešte presvedčivejšie pri zrovnaní s jeho nasledujúcimi filmami), je to esenciálny a akoby kompletný Jakubisko. Rozprávajúc akúsi ságu izolovaného horského spoločenstva zasadil do svojho rodného prostredia východoslovenskej periférie staršie felliniovské aj novšie balkánske prvky, čo znamená cirkusantsko-novovlnné bláznenie ako aj gangsterské frajerovanie za hranicou zákona a celkom sa mu to darilo skĺbiť. Ako obvykle si pritom vyberal iba to, čo sa jemu páči a vytvoril tak osobitý anachronický svet v neurčitom čase a priestore podľa svojho gusta a umeleckého videnia a podľa mňa netreba príliš riešiť, čo tým chcel povedať. Je to taká prechádzka jeho hlavou, veľké putovanie všetkými jeho motívmi a témami, grand opus slovenského magického realizmu, ktorého bol Jakubisko vo filme najvýraznejším  - a dlhú dobu aj jediným - predstaviteľom. (13.10.2023)

"Ta elektřina musí být tak krásná, když se ve městě pořád zavírají oči!" Další kontroverzní film Juraje Jakubiska. Ale tentokrát mne jeho, jako vždy, neotřelé zpracování celkem uchvátilo. Hudební terminologií bych snímek nazval avantgardním. Bizarnost příběhu, postav i místa hraničí s fantasmagorií, a to dělá film unikátním. A především herecké výkony, ty jsou živočišné a vysoce nadstandardní. K tomu střet "středověku" s moderní dobou u mě vrcholící zapichnutým Migem...To je poetika! "Zapomeňme, že jsme tady žili!" (27.07.2017)

V tomhle filmu hrají nejlépe chalupy, příroda a vlci. Lidi jsou tu příšerní. Úchylná obskurnost Jakubiskovy nezáviděníhodné fantazie. Když je film vážný, je vše v pohodě. Když ne, je to ulítlá prasárna. Úvodní útok komanda vlků je fenomenální. Zbytek je marný, tolik charakterů, žádná dějová linka se pořádně nerozvíjí, spousta zbytečných scén, které příběh nikam neposouvají a kdyby tu nebyly, nic se nestane. 3/4 lidí z vesnice jsou zralí na mentální léčebnu, charaktery - jak jsou napsané - nedávají možnost se s nikým ztotožnit. Divný film. Vesnice jak z 18. století, lidi s filosofií jak ze středověku, do toho vrtulníky a opice hrající videohru, Jakubisko proč!?!? WTF? (10.10.2008)