Najal jsem si vraha

Kaurismäkiho začínam mať ako tvorcu stále radšej a radšej. Jeho looseri sa snažia vymaniť so sociálneho bordelu a nájsť svoje šťastie skrze jednoduché cesty a riešenia. Léaud je geniálny. Jeho výraz a gestá hovoria častokrát za všetko a dodáva filmu Francúzsku eleganciu aj napriek tomu, že je to film odohrávajúci sa v Anglicku a natočený Fínom. Páčil sa mi drobný humor, pekne a nenásilné dejové zvraty a elegancia s akou režisér ukočíroval príbeh do samého konca. Je to jednoduchá zápletka, ale v rámci možností veľmi pekne rozvetvená a vypovedajúca o sociálnych problémov jednotlivcov možno viacej, ako film priamo zameraný na túto tému. Kaurismäki sa totiž vyhol popisnosti a pritom zostal svojský a úsmevný. (24.09.2014)

Vynikajúci film, napínavý, pútavý a vo svojich "šťastných náhodách" tragikomický až do úplného záveru..... no práve na tie šťastné náhody vsádza scenár podľa mňa až príliš..... ak je k dosiahnutiu nejakého toho šťastia zapotreby až tak veľa šťastných náhod, tak to ja asi rovno rezignujem a kúpim si 3 metre pevného lana ako Henri na začiatku.... ale ktovie? možno aj mne sa ten hák s povrazom vytrhne zo steny a v bare naproti stretnem krásnu ženu predávajúcu ruže, ktorá mi dá chuť žiť :) ..... veď vlastne nesmrteľnosť nádeje je leitmotívom celého filmu - ak nie rovno celej Kaurismäkiho tvorby .... takže nevešať hlavu :D ..... a stále sa neviem rozhodnúť, či mám Jarmuscha nazvať americkým Kaurismäkim, alebo Kaurismäkiho európskym Jarmuschom. Štýlová bizarnosť, strohá, jednoduchá forma, vizuálne okúzlenie "nízkosociálnymi" štvrťami a predmestiami, spôsob rozprávania príbehu, a v tomto prípade aj výber hudby (+ pre Kaurismäkiho nezvyklá angličtina) - to všetko mi podčiarkuje spriaznenosť týchto dvoch režisérskych "samorastov" (19.01.2011)

No nebyly ty devadesátky krásné? Klidně plynoucí anekdotická historka s atmosférou, humorem suchým jak troud, skvěle navybíranou hudbou a lehounkým přesahem do humanistického vážna, bez jediné doopravdy záporné postavy, bez zbytečných řečí (a o to filmovější). Parádní zakončení letošního Projektu 100 :-) (23.03.2010)

Tradičně již poněkud profláknutý námět najmutí si zabijáka ku zkáze sebe samého, nepojmul Kaurismäki sice v nijak výrazněji novátorském stylu, ale černohumorná, zdánlivě pochmurná balada mu poskytla možnost k rozehrání spousty drobných a skvělých (často malinko skrytých - o to však půvabnějších) hříček jak s hlavní postavou, tak samozřejmě i s divákem a k vytvoření jednoho z nejdojemnějších happyendů mého diváckého života. Nikdy, už nikdy nezapomenu na scénu, kdy hlavní hrdina vchází do polozaplněného baru, objedná si a k tomu hraje můj starý dobrý známý Joe Strummer. (05.05.2007)

A že vraj alkohol a cigarety spôsobujú smrť... Elegantný pán v obleku prišiel o prácu a trochu pripomína Fantozziho. Nejako je celý priebeh očakávaný a film by som zaradil k tým slabším od režiséra. Výborné je to v bare pri objednávke, ale potom už len priemerné. –––– Tak koho se chcete zbavit? (03.10.2017)