Polnočná omša

Poručík Brecker: „Áno... syn je pýcha! Matky a otcovia môžu mať dcéry, vlasť - má vždy synov! Dcéry zbožňujeme, ale na synov sme pyšní!“ Povstalecká história. Otec (Jozef Kroner), čo nepreriekne jednu dlhšiu vetu. Vnútorný rozpor medzi ostatnými členmi rodiny, akoby predstavovali celý slovenský národ. Keď gardista, tak na sto percent, keď partizán, taktiež. Dcéra, čo sa s fašistom „zapredala“, lebo z toho vyplývali určité výhody. Jej muž, ktorý o tom vie, ale mlčí. Dielo plné protikladov – pokojný večer narodenia Pána musel ustúpiť vojne a vraždeniu. Spoločný menovateľ všetkých postáv – strach. Tragický záver, typický pre filmy o druhej svetovej vojne. Cítim z filmov natočených po Víťaznom februári, že už nebolo možné zaujať vlastné názorové stanovisko, ak by nebolo zhodné s propagovaným. A to mi na tomto diele vadí, tá čiernobielosť, kňaz, čo zapredá svoje ovečky, lekár, ktorý sa zdráha pomôcť. (02.02.2023)

Jozef Kroner tu vyzerá podobne, ako v Tisícročnej včele a to tie dva filmy od seba delí 21 rokov. Wtf? Niektorí ľudia vyzerajú mladšie, než ako v skutočnosti sú a niektorí naopak a to bol zrejme aj Kronerov problém. A samotný film? Pojednáva o konci druhej svetovej a pripomína skôr divadelnú hru (veľa hercov na pomerne malom priestore). Na tom nie je v podstate nič zlé, konštatujem to len ako zaujímavosť. Herci podávajú kvalitné výkony (vrátane Chudíka, ktorého som nikdy nemusel) a celé je to hlavne ku koncu (popretie syna) veľmi silné. (18.12.2017)

Slovenské drama zasazené do období Štědrého dne 1944 sice rozhodně nezapře původ v divadelní hře, ale jako psychologická studie několika lidí s nelehkými dilematy funguje více než dobře. Režisér Jiří Krejčík si k realizaci přizval celou řadu českých spolupracovníků (i pár českých herců), takže je to jeden z mála opravdu československých filmů. Samostatnou pochvalu jako obvykle zaslouží i skladatel Zdeněk Liška, který tu moudře vycítil, že méně je někdy více. (12.05.2020)

Dalsi prekrasny dokaz toho, ze najlepsie filmy sa tocili v Ceskoslovensku v 60. rokoch 20. storocia. Drsny uvod do reality + stedry vecer, ktory sa asi tazko zabudne. Vyborni su najma herci : Kroner, Mystryk, Adamcikova, Vasaryova. Smeralova slovencina : no, je to usi piliaci otras, ale budem tolerantny : 89 % (21.05.2014)

Okrem skvelého príbehu ide aj vystihnutie Slovenska v kocke. Pod jednou malou strieškou sú nútení vzájomne kooperovať rôzne povahy, národnosti, idey. Pretože každý každého pozná a veď napokon sme tu všetcia jedna veľká rodina. A tak sa gardista bratá s ideovo opačne naladeným rebelom, nacista s umiernenými inteligentami. Pospolu sa stretajú v rodičovských dvoroch pri príležitosti sviatkov a ceremónií. Všetko s láskavým požehnaním Cirkvi, ktorá urobí pre dietky Božie naozaj čokoľvek. Svojich barančekov miluje bezhranične a tak ich v zlomových chvíľach často neváha obetovať na oltár Svätej inštitúcie. Každý udatne plní svoju ideovú rolu a zároveň - veď sme jedna rodina - v čomsi poľaví. A aby tie vnútorné rozpory dokázali ľudkovia v sebe prekonať, tak mohutne a nahlas pijú a spievajú. Nuž a tí, čo im pitie nešmakuje, tak aspoň podvádzajú, aby neboli ochudobnení a ochutnali trošíčku slastného ovocia zo stromu poznania tisícorakých rozkoší. (22.08.2014)