Žít

Krásný smutný film. Zatímco v historických filmech se mi japonské reálie moc líbí, ve filmech „současných“ mi trošku brání v bezprostřednějším vcítění se do děje filmu. Tak je to i s tímto filmem. I těch padesát let je na něm znát. Zatímco jen o dva roky mladších Sedm samurajů vůbec nezestárlo, tenhle film žel ano. Navíc působí až příliš nízkorozpočtově. Závažnost příběhu a způsob vyprávění to, ale bohatě vynahrazují. Navíc, Takashi Shimura je opravdu skvělý herec. Rozhodně bych film nekrátil ani o minutu... Malá záhada nakonec: Jestli jsem se pozorně díval, tak ten často reprodukovaný záběr s pohledem na odcházejícího hlavního hrdinu v noci a dešti se ve filmu vůbec neobjeví. To je zvláštní ne? (25.11.2006)

Na samý úvod vám totižto najprv položím úplne jednoduchú otázku typu: „Čo by ste (u)robili v takom prípade, ak by ste sa práve teraz dozvedeli naprosto zdrvujúcu správu, že vám (z)ostáva už iba posledný rok života ?” Ja osobne by som chcel zomrieť v absolútnej nevedomosti, proste, „čo sa má stať, nech sa teda stane” , no bohužiaľ ale toto tvrdenie neplatí pre nášho protagonistu → Kanjiho "Múmiu" Watanabeho, pritom túto bizarnú prezývku, mu vymyslela jeho šarmantná kolegyňa z práce, ktorá si zase koľkokrát nedávala pozor na jazyk ! Nakoniec bude predsa kus pravdy na tom, že sa k nemu táto "nadávka" vskutku dobre hodí, keďže už dobrých 30 rokov pracuje na RADNICI ako úradníček, vhodnejšie povedané, ako „kancelárska krysa” , ktorá momentálne šéfuje "oddeleniu pre verejnosť" , kde v podstate panuje naprosté bludisko byrokracie tak, ako aj v celej budove úradu, vlastne tým pádom → málokedy tu čosi vybavíte... Všetko sa zmení, akonáhle sa hlavná postava dozvie šokujúcu informáciu (diagnózu)→ má totiž nevyliečiteľnú rakovinu žalúdka, kedy si začne uvedomovať najmä to, aký je život veľmi krásny, ale strašne krátky. Ako naloží so zvyškom svojich týždňov na tomto pozemskom svete ? Začne si ešte užívať, t. j. míňať našetrené 💰 alebo totálne rezignovať, t. j. na všetko sa kompletne 😭 či poprípade vykonať dobrý skutok👍? Sú to mimoriadne zaujímavé zistenia, ktoré mimochodom boli zakaždým fascinujúce bližšie spoznávať, čomu napomohli predovšetkým dve kľúčové osobnosti - Herec v hlavnej úlohe → Takaši Šimura, a to ani nehovoriac o Režisérovi → Akirovi Kurosawovi, ktorý ma ani raz nenechal chladným ! Silne existenciálne precítený kinematografický počin. (27.12.2021)

Kurosawa na príklade chorého muža skúma vplyv anonymity mesta na psychiku jeho obyvateľov, pocity osamelosti a odcudzujúce pracovné podmienky. Ikiru je príbehom muža, ktorý sa na sklonku života pokúsil robiť niečo, čo nerobil už 30 rokov- žiť. A tým, že zmenil seba, zmenil svet.... Dá sa to! (dal som plné hodnotenie, pretože je to môj prvý Kurosawa, no súhlasím so všeobecným názorom o zdĺhavosti) (09.06.2007)

Akira Kurosawa je lidský, ale zároveň je nemilosrdný, je místy až poetický a stejně tak je doslovný. To vede k tomu, že natočil snímek o obyčejném člověku a jeho obyčejném životě, a přesto se jedná o snímek, který je zajímavý, a to hlavně proto, že vám bude blízký. Kurosawa je mistr dlouhých scén, ale také skvěle zachycených charakterů. Tady je velmi komorní a nenajdete zde jedinou akční scénu. (07.11.2014)

Ak by si niekto myslel, že budeme sledovať príbeh obyčajného človiečika, ktorý zomiera na rakovinu a premáha ho pocit márnosti zo svojho unudeného a zbytočného života, bude to pravda len z polovice. Druhým nosným piliérom filmu je zbyrokratizovaná miestna správa, ktorá pôsobí až smutno komicky. Skĺbenie oboch tém a réžijné majstrovstvo svetoznámeho režiséra pôsobí nenápadne a vhodne sa dopĺňa. Bohužiaľ mám výhrady proti záverečnej tretine snímku, lebo je zbytočne popisný. Divák pozná všetky odpovede a len čaká, až na to prídu aj protagonisti príbehu. (11.04.2011)