Kagemuša

Akiru Kurosawu si ctím ako pravdepodobne najlepšieho japonského režiséra všetkých čias, ktorý to opätovne dokazuje každým svojim ďalším filmom. Veľkolepý film o úpadku mocného šľachtického rodu v dobách, keď feudálnym Japonskom zmietali boje o trón aj jednotlivé provincie, a po smrti veľkého kniežaťa Šingena nastupuje na jeho miesto dokonalý dvojník, je jedným z najsilnejších historických príbehov vôbec. K úžasnému zážitku prispieva aj vynikajúca výprava, kostýmy a kulisy epochy - predsa len tu je Kurosawa doma. Do detailu ukázaný život a povinnosti kniežaťa, ktoré po ňom preberá dvojník, a nezabudnuteľný výkon Tacuja Nakadaia v hlavnej úlohe skutočného klenotu japonskej kinematografie, ktorý má len jedinú chybičku na kráse - čiernobielym Kurosawovým filmom sa jednoducho nevyrovná. I tak opäť skvostná epochálna freska a večný diamant. 100% (21.04.2014)

ČESKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 2 (český okruh) = 3.12.1988+SLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 2 (slovenský okruh) = 27.5.1989, réžia českého znenia (ČST Praha 1988) = ZDENĚK HRUŠKA+ČESKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA (s novým dabingom): PRIMA COOL = 4.4.2012 (R: PRIMA COOL = 8.1.2013), réžia českého znenia (PRIMA 2011) = JIŘÍ KUBÍK (30.5.2009) (30.05.2009)

Fúha, začiatok bol dost nudný a film sa konečne rozbehne až od príchodu kniežata-dvojníka domov. Stredná čast je výborná, ale koniec opäť sklzne do nudy. Bojové scény filmu nesvedčia, i ked ich spracovanie je velmi dobré. Celkové spracovanie však pokrivkáva. Samotný zpomalený" koniec, ako to povedať, bol skoro des. Nakadai však troj-roli vynikal. Hodnotenie: 70% (04.06.2013)

Původně měl hrát hlavní roli Shintaro Katsu, ale po neshodě s mistrem byl odejit a roli převzal právě Nakadai, zlí jazykové tvrdí, že kdyby Kurosawa oslovil Mifuneho, dopadl by film lépe. To nelze hodnotit, ale Nakadai podává dobrý výkon (je zajímavé si ale představit, nakolik by měnilo atmosféru, kdyby hlavní roli hrál Mifune nebo Katsu). Příběh je tradičně silný, odehrává se na pozadí konce jedné historické éry a v naprosto skvostném vizuálním provedení. AK je velkým znalcem člověka a života a kdyby nenásledoval Ran, dostala by ode mě Kagemusha *****. Obrázky, kterých namaloval při psaní scénáře desítky, jsou opravdu krásné - ve filmu je vlastně jen rozpohyboval (pokud se nepletu, nebylo to u něj neobvyklé). (23.01.2008)

Tacuja Nakadai a jeho uhrančivý pohľad patria k najsilnejším preformance tohto filmu. Kurosawa na staré kolená ide viacej do epickosti ako vo svojich predchádzajúcich filmov. Mifune je nahradený Nakadaiom a namiesto čistých ľudí v morálne pochybnom svete, tú máme machinácie, intrigy a značný vplyv mysticizmu – prevažne so šintoistickými prvkami. Začalo to Deršuom a naplno sa to tu prejavilo v snovej sekvencií a v predurčenosti aká z neho vyvstala. Oproti rozpohybovanej kamere z predchádzajúcich Kurosawových diel, sme tu väčšinou statický. Zároveň, sa ale nezabúda na vizuálnu podmanivosť a aj napriek tomu, že sa v nejakej scéne len rozpráva, je v nej perfektne využitý priestor, plány a postavy vždy hovoria k veci a predurčujú významom ich neskorší zmysel. Scény večerného boja, rozprava o nehybnej hore, finálne pole mŕtvych a už vyššie spomínaný sen patria k silným a katarzným scénam filmu. Najviac ma štve, že takéto filmy sa dnes netočia. Strašne rád by som bol, keby som mohol zažiť Kurosawu v tomto období ešte ako mladé ucho snažiace sa rozprávať veľké príbehy svojim spôsobom. Perfektná ukážka historického filmu, pri ktorom nadobúda Posledný samuraj s Cruisom hlbší význam. (02.09.2014)