Skandál

Příběh samotný zase až tak zajímavý nebyl a kdyby to zfilmovali třeba Američani (ne, že bych měl něco proti americkým filmům :-)) tak bych se asi takovému snímku vyhnul. Nicméně Skandál jsem se rozhodl pustit si z toho důvodu, že mám rád Kurosawu, mám rád Mifuneho a obecně mám rád japonské filmy, neboť japonští tvůrci dovedou udělat i z obyčejného příběhu neobyčejný zážitek. U Skandálu jsem se sice nenudil a film mě docela zaujal především zajímavými postavami a hereckými výkony, ale rozhodně už se na něj znova podívat nemusím. (12.08.2010)

Film, ktory je nadcasovy svojimi etickymi a moralnymi otazkami, ktore nastoluje. Pribeh moze niekoho nudit, lebo dejova linia plynie pomaly, a ako je u Kurosawu dobrym zvykom, opat je vo filme pomale, rozvlacne tempo, ale rozhodne neuspava, to zase nie. Rezia je brilantna, vidno ze sa Kurosawa pohral doslova s kazdym detailom filmu a hlavne perfektne film tahaju dopredu vyborni herci ako Tosiro Mifune /Opily Andel, Mlcenlivy Souboj/ a Takasi Shimura. Krasne je vykreslena moralna dilema, ci ma mlady pravnik radsej vziat peniaze a tak si vyrazne financne pomoct, alebo na druhej strane moze sa radsej zastat klienta, ktory je nespravodlivo obvineny? Pochopitelne s tym, ze sa jeho financna situacia nezlepsi a financne problemy budu pokracovat. Tot otazka. Tato tema je nadcasova a ako fungovala v rokoch 1750, 1850, tak fungovala aj 1950 a bude fungovat stale. Hoci sa niektore aspekty filmu /kulisy, exteriery/ mozu zdat z moderneho uhla pohladu uz zastarale. 95 % (16.04.2016)

Sympatického maliara Ichira Aoeho zrejme ani vo sne nenapadlo, že počas maľovania hory Kumotori, naďabí na vskutku ozaj sympatickú, mimoriadne peknú a slávnu speváčku Miyako Saijovú, ktorej sa následne ponúkol, že ju odvezie na svojej nablýskanej motorke na hotel, kde je i on zrovna ubytovaný. Už svojim svojským vystupovaním pôsobí naozaj zaujímavo, pretože na toto miesto síce chodí maľovať viacero umelcov, ale nikto z nich sa sem pravdepodobne nedopravuje na motocykloch, čo taktiež neušlo pozornosti ani jednému z pozorujúcich občanov, ktorý sa ho na túto vec potom opýtal... Na tom by ani nebolo absolútne nič zvláštne, nebyť ich presunu do verejného podniku poskytujúceho ubytovanie, v ktorom majú izby každý zvlášť, ale stačí úplne nevinná návšteva jedného z nich, kedy sa k sebe "pritúlia" do veľmi tesnej blízkosti, pričom netrpezliví paparazzovia už medzitým na nich dávno číhajú, ako bystrý jastrab na svoju korisť, a tak senzácia na seba nenechá dlho čakať, keďže fotoaparátom zachytia istú momentku, vďaka ktorej bude mať bulvárny plátok pred Vianocami hodne veľa dychtivých čitateľov, ale zároveň i žalobu na krku zo strany rozhorčeného protagonistu, ktorého sa táto skutočnosť nepríjemne dotkla ! Mohlo by sa zdať, že s príchodom právneho zástupcu Otokichiho Hiruty, by sa všetko mohlo dať konečne na správnu mieru, to jest v prvom rade zažalovať časopis Amour, teda domôcť sa určitej satisfakcie, a to konkrétne na súdnych pojednávaniach v stanovenom súdnom procese, ale ako sa tak na túto líniu udalostí ďalej pozerám, určite to nebude také jednoduché, ako to zo začiatku môže vyzerať. Totižto, tento právnik ukrýva nejedno tajomstvo, vďaka čomu začne pôsobiť dosť rozporuplne, až som sa miestami čudoval, prečo mu hlavná postava tak extra dôverovala, ale pre odpoveď našťastie netreba chodiť príliš ďaleko. / Ranný Kurosawa mi celkom dobre sadol, že až teraz som ukončil jeho režisérsku tvorbu v plodných 50. rokoch, kde opäť nesmeli chýbať Toširó a Takaši, kedy je jeden lepší ako druhý, to je proste fakt ! Až po Škandáli dorazil aj prelomový Rašomón a mnoho ďalších legendárnych spoluprác → perfektného režiséra so snáď ešte perfektnejším hercom, pritom podotýkam, že aj predtým sa spolu pomaličky zoznamovali, ale až neskoršie to začalo prinášať samé ovocie, na ktoré fanúšik nedá len tak dopustiť, ó áno, strašne rád si na ňom zakaždým pochutnávam. Možno filmu niečo chýba, trebárs väčšia dynamika, alebo povedzme scenár občas trochu zaškrípe zubami, ale i napriek tomu sa stále jedná o pozoruhodný počin, nad ktorým stopercentne nemávnem rukou. Skrátka, podľa mňa sa vidieť oplatí. (03.03.2022)

Večné témy Akira Kurosawu o morálke. Na tom je postavená väčšina jeho diel. A myslím, že to je aj hlavný dôvod prečo sú také funkčné aj po toľkých rokoch. Škandál je posledným filmom pred najväčším medzníkom v Akirovej kariére Rašomonom. Nesie ale typické znaky ako aj neskorších tak aj ranných diel. Boj proti zlu a klamstvám tentokrát v podobe ľudskej drámy sa odohráva znova na pleciach excelentnej dvojice Mifune a Šimura. Ťažko hovoriť o negatívach. Niektoré veci sú možno zastarané ale téma je súčasná. V centre totiž stojí klamstvo vydané novinármi, pošpiňujúce inak hodnotovo čistých ľudí. A toto klamstvo a ľudské slabosti sa tu stávajú dôvodom pre zlé rozhodnutia. Rovnako ako v celej režisérovej tvorbe je vidina úspechu podmienená fatalizmom. Na konci nás možno čaká happyend ale postavy vždy stratia niečo dôležité. A to čo získali, dokáže postrehnúť len rovnako hodnotovo založený človek. Ako raz napísal Coelho Víťaz je vždy sám. Pre mňa neuveriteľne sympatické zosobnenie správneho fungovania spoločnosti, ktoré vtedy ani dnes neprešlo potrebnou reformou. Pre toto bol Kurosawa majster. A pre toto mám každý jeho film rád. A vždy iným spôsobom. Po druhom pozretí zvyšujem na plný počet. Ten film je nadčasový a bez najmenších chýb. (21.06.2014)

Poněkud zapomenutej film, kterej Kurosawa natočil těsně před Rašomonem. Je to ovšem dílo nesoucí většinu charakteristik jeho slavnějších filmů. Slavnej malíř (v podání Tošira Mifuneho) se náhodně setká v horách s ještě slavnější zpěvačkou, nabídne jí svezení do hotelu, kde se ještě setkají. Sledují je paparazziové, nafotí a vydají lživou reportáž o jejich utajeném románku. Malíř se rozhodne to tak nenechat a dát je k soudu, v tu chvíli se objeví právník (skvěle ztvárněnej Takaši Šimurou) a nabídne mu svoje služby. Má nemocnou dceru a svoje slabý místa a všechno spěje k finální scéně u soudu. Na Kurosawu celkem komorní film, kde se pro Kurosawu ne zcela typicky odehrává velká část v soudní síni, idealistickej, humanistickej a dojemnej. (20.02.2007)