Underground

Podobenstvo o násilí a chamtivosti, kde všetky tri hlavné postavy sú negatívne ale spája nás s nimi humor a akýsi nekonečný temperament, ktorý z postav cítiť v každom obraze. Filmársky je to priam neskutočná záležitosť, už len natočiť nájazdy nacistických lietadiel na Belehrad cez zologickú záhradu je famózny nápad a taktiež aj ten podzemný svet bol doslova fantastický. Svojou formou je to podobne hravé a snové ako Devojka(1965) od Puriša Đorđevića, inšpirácie či odkazy práve na tento a tiež nasledujúci Đorđevićaov film San(1966) sú jasné, dokonca aj tie prestrihy na dobové dokumentárne zábery do ktorých sú umelo dosadený súčasný herci, či neustále korčuľovanie medzi groteskou a surrealizmom a to priamo na bojisku 2. svetovej vojny. Kusturicova hra s imagináciou je naozaj špecifická, postavy sú v neustálom pohybe, schválne prehrávajú, absurdnosť a fantázia sa mieša s realitou a humor so smútkom. Keďže bol režisér študentom FAMU, cítiť tam aj vplyv od ranného Jakubiska a Chytilovej. Lenže aj cez všetky klady tak je fakt že po 2 hodinách zábavnej energickej jazdy sa to asi na 40 minút zmení na nejaké nudné "bádanie" v súčasnosti. Nebyť snového epilógu a výbornej hudby Gorana Bregovica, tak to nieje na 5 hviezd, ale ten soundtrack aj väčší zbytok filmu to zdarne udržal. (16.02.2021)

Kusturica jde prostě mimo mě. Co na tom všichni vidíte? Co na tom je, když tři hodiny někdo neustále ječí, vzříská, chlemtá pálenku a do toho pořád zpívá nebo souloží s ženou. U Kusturici to všichni stihnou dohromady. Tak co bychom chtěli, od chovance Vávry? // 37. Letní filmová škola Uherské Hradiště 2011 (26.12.2011)

Mohli by sme len slepo špekulovať nad tým, ktorý z ústredných motívov a myšlienok bol hnacím prvkom Kusturicovo myšlienkového pochodu počas tohto príbehu. Faktom ale je, že hlavných motívov je počas filmu niekoľko a každý z nich dostane dostatok priestoru no to, aby ho Emir stihol svojim tradičným, tragicko-humorným štýlom, ktorý miestami zachádza až do absurdnosti, vyjadriť a spracovať ucelene a komplexne. Originalita v Kusturicových filmoch naberá nové rozmery. Predstavivosť, tvorivosť, kreativita, farebnosť, hudobnosť, z toho všetkého srší toľko energie, že aj napriek nesmierne vážnej a tragicky ladenej atmosfére som bol po filme pozitívne naladený. Príbeh sa fiktívne drží skutočných faktov balkánskej politicko-vojnovej histórie. Jednotlivé dejové časti príbehu pôsobia nanajvýš hekticky a raritne, celok je paradoxne pomerne ucelený a komplexný. Aj keď som pozeral kratšiu (167') verziu, tak som mal najväčší problém s dĺžkou. 80%. (19.05.2009)

Neuvěřitelné... Brilantní vhled do srbské duše. Bratrovražedné vztahy mezi lidmi na Balkáně, které jsou v mezinárodní rovině tímž, jsou zde vyloženy (ale nikoliv obhajovány) tak sugestivním způsobem, až má člověk pocit, že se v Jugoslávii narodil a že těm lidem naprosto rozumí. Pozoruhodné zpracování vzhledem k tomu, že v době dokončení filmu vrcholilo v Bosně a Chorvatsku řezání hlav. Kdo se domnívá, že Kusturica obhajuje srbský nacionalizmus, zřejmě viděl úplně jiný film. Pět hvězd uděluji výjimečně, ale už jen kvůli citlivě zpracovanému tématu (vrcholem je scéna s božími muky), skvělým hereckým výkonům (tleskám zejména Mirjaně Joković) a hudbě dávám po delší době plné hodnocení. "Jak to myslel, že Jugoslávie už není?" (650., 21. VI. 2011) (22.06.2011)

Mám trochu problémy s filmy, kde je se to jen hemží samýmy nosnými myšlenkami a jej jich tam jak malých myší na poli. To pak vždycky nevím, kam dřív skočit a kterou sežrat dřív... Navíc mi po třech hodinách "tklivého" hudebního podbarvení filmu žádné žestě a jiné zrůdnosti pěkných pár týdnů nesměly do baráku. Což nemění nic na tom, že mám jiné Kusturicovy filmy opravdu hodně rád. (13.01.2013)