Spartakus

Nový počin seriálového všeuměla Ricka Jacobsona patří asi k tomu nejlepšímu, co jsme z jeho produkce mohli spatřit. Nedosahuje zdaleka kvalit Gladiátora ani 300, na druhou stranu je to hodně dobrý akční masakr, který si na nic nehraje, s ničím se nepáře, kotel cákanců krve, nadávky, nahé ženy, zaujme hlavně vizuální stránka v některých pasážích. Ke konci série se nám to dokonce pěkně zamotá a rozjede po příběhové lince. Výborné, extra krvavé a nelítosné zakončení první řady, už se nemůžu dočkat na další. Další řada začacala opět nášupem brutality, krve a sexu ^^ Druhá série žačala hodně slabě, hlavně absence Andyho Whitfielda nejvíce mrzí. (01.02.2010)

Po vyčerpávajúcom Spartakovi od S. Kubricka som akosi nemal nutkanie stráviť hodiny pri modernejšom spracovaní, no skúsil som a ako to už pri seriáloch býva- chytí vás a nepustí. Erotický podmaz, ktorým sa seriál snaží prilákať divákov mi nesedel, väčšinou ide len o naťahovanie už i tak dosť rozťahaného seriálu. Čo však seriál robí zaujímavým sú veľmi dobre rozohrané vzťahy medzi postavami a zvraty v príbehu. Krvou ani zápasmi sa v arénach tiež nešetrí, preto musím uznať, že je seriál podstatne pozerateľnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Veľká škoda tragickej smrti hlavného predstaviteľa, kvôli ktorému museli tvorcovia urobiť v nasledujúcich sériách zásadné zmeny. 1. séria je výborná a popri Spartakovi najviac zaujme postava jeho majiteľa a strojcu všetkých zvratov - Batiatusa, ktorý dostal v 6. dielnom prequeli ešte väčší priestor. Po 1. sérii a prequeli hodnotím na 80%. (26.12.2013)

Žrádlo. Z lacnej béčkovej napodobňovačky 300 v prvých dvoch dieloch (aj tá ma bavila, ale podobným spôsobom ako iné seriály z produkcie Raimi-Tapert) sa to postupne vyvinulo na svojbytný scenáristický skvost, ktorý vývojom postáv a výstavbou zápletiek môže smelo pozrieť do tváre "Rímu". Áno, má to svoje drobné faily (občas v dialógoch prerazí pátos či telenovela, niektoré herecké výkony sú slabšie - hlavne Lucy Lawless), ale spôsob, akým to perfektne pointuje každú epizódu a celkovo graduje k brutálnemu finále, je fascinujúci. Nenudil som sa ani sekundu, dokonca ani pri tých bitkách, väčšinou odohrávajúcich sa v jednej a tej istej aréne - každá z nich je iná a každá je motivačne hutne podopretá zákulisným príbehom. V konečnom dôsledku je S:BaS obrovské prekvapenie sezóny a krvavý pľuvanec do tváre omnoho prestížnejším projektom (Pacifik). Tak nech sa Andy vylieči a môžeme rozpútať povstanie otrokov. Kill´em all!!! (02.06.2010)

Spartacus: Blood and Sands (100%) je ďalší seriál z dielne HBO, ktorý je predovšetkým kvalitný. Možno vám to príde ako vykrádačka 300 a Gladiátora, ale presne tak to aj malo byť. Tvorcovia mi naservírovali posvätnú pôdu, na ktorej ukázali fajn akcie. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak u mňa herecký objav Andy Whitfield rozhodne zabojoval a svojou charizmou dokázal moju pozornosť upútať aj pri menej zaujímavých scénach. Ostatný herci boli tiež dobrý (Manu Bennett, Peter Mensah) a dokonca by som povedal, že si tie role podaktorý aj užívali (John Hannah, Lucy Lawless). Tento seriál, ale neokúzli len 300-vkovým vizuálom, ale aj prekvapivo brutálnymi akciami, erotikou, skvelou hudbou a hlavne dobrým príbehom, ktorý je v každom diely dosť zaujímavý aby ste sa nenudili. Za seba môžem povedať, že som sa moc nenudil a skôr som si to užíval ako tie dobroty, ktoré som konzumoval počas tých 13 hodín. Spartacus: Vengeance (85%) nadväzuje presne na Blood and Sand. Potom čo Spartacus dobil Batiov dom on a hrstka ostatných gladiátorov sa skrývajú v kanalizacii mesta, či v lese a ide za pomstou. Príbeh už nie je tak dobrý ako v prvej sérii, za to akcii pribudlo viac a sú aj zaujímavejšie. Najvačšie mínus druhej série je strata Adnyho Withfielda, ktorého som si skutočne oblúbil. Jeho nahradník vyzerá skôr ako zahradník a nie ako Spartacus. Ale nejde tu len o svaly, Liam McIntyre nevzbudzuje také sympatie ako Whithfield, no naštastie sú tu aj staré známe tváre, ktoré je radosť vidieť bojovať bok po boku. Hovorím nie len o čoraz lepšom Manu Bennettovi (Crixus), či Peterovi Mensahovi (Oenomaus), ale hlavne o Dustinovi Clareovi (Gannicus), ktorý je rozhodne prínos a tým pádom prequel God of the Arena nie je len obyčajný prequelom, ale v niektorých dejových linkách sa tu v ňom pokračuje. Spartacus Vengeance je stále dobrý seriál, no najväčšie mínus je preobsadenie postáv a slabší príbeh. Spartacus: War of Damned (95%) je zavŕšenie celého seriálu, kde sa Spartacus stretne zoči voči jednému s najvyšších generálov. Týchto posledných desať dielov je rozhodne zaujímavejších a výživnejších ako v predošlej sérii. Predovšetkým som si zvykol už na nového Spartacusa a príbeh ma rozhodne väčšie grády. Spartacus už ma dosť veľkú armádu a tak sa neschováva len v lesoch, ale ide dobiť rovno celý Rím. Akcie sú veľkolepejšie a prepracovanejšie ako v minulej sérii a rovnako je na tom aj príbeh, ktorý v každom diely ma čím prekvapiť. Taktiky útokov nikdy neprestanú prekvapovať a sila Ríma a záporných postav je nie len dvojnásobná, ale skutočne hrozivá. Obzvlášť potom čo si obľúbite niekoľko postáv. Záverečná séria je rovnako brutálna ako predošlé a rovnako neprestane prekvapovať. War of Damned si môže pripísať body predovšetkým za akciu, ktoré sú veľkolepejšie a dramatickejšia ako kedy koľvek pred tým. (13.08.2011)

Drzý parazit povrchně spojující výrazné prvky z blockbusteru 300 a seriálového Říma. Po vzoru prvního se snaží diváky ohromit přestylizovaným vizuálem, akčními sekvencemi, ve kterých se nešetří zpomalovačkami, stylizovanou brutalitou a heroismem a u druhého se inspiroval v (na mainstream) odvážných milostných scénách a celkově drsném vykreslení doby. Svou prvoplánovou snahou šokovat mě ale spolehlivě unavoval už v průběhu prvního dílu, akční sekvence navíc troskotají na nízkém rozpočtu, díky čemuž Spartakus vypadá jako chudý příbuzný 300ky, co se snaží působit stejně „cool“, ale nemá k tomu dostatek prostředků…a vzhledem ke kostrbatému užití zpomalovaček, které ruinují tempo akce, ani dostatek talentu. Tímto jsem popsal to hlavní, co je u Spartaka tolik vychvalováno. Na mě svou snahou o nekorektní a drsnou podívanou vůbec nezapůsobil, považuji ho za chudý plagiát snažící se vytěžit osvědčený koncept a při těch digitálních cákancích krve a neustále zpomalované akce si ještě více vážím Gladiátora Ridley Scotta, který disponoval živelnou a skvěle sestříhanou akcí, která dokázala být přes rychlý sled záběrů dokonale přehledná a co do působivosti si nemusela vypomáhávat hektolitry digitální krve. O nudném a předvídatelném scénáři a průměrných hercích ve Spartakovi ani nemluvím. (22.02.2010)