Zloději

Po toľkých chválach a velebiacich hodnoteniach sa človek domnieval, že po filme bude zdieľať to všeobecné nadšenie. Ale prečo vlastne? Prvé dve tretiny filmu sa len kradne, kradne a kradne. Stále dokola, bez akéhokoľvek zmyslu a s idiotskou logikou, že kradnúť v obchode je OK, lebo to nepatrí nikomu... Potom prichádza aspoň k nejakému určitému "lámaniu chleba" a postupne sa aj odkrýva tajuplné pozadie postáv, čo bolo azda jediné zaujímavé z celého filmu. No áno, aj pointa bola fajn (hoci tiež je to na pováženie). Ale inak, že by som bol z tohto filmu taký unesený? To určite nie. Možno keby sa s tým tvorcovia viac pohrali a nebola by veľká časť filmu tak monotónne zameraná len na to rabovanie obchodov, tak by to malo na viac. Takto sotva 2*. (23.07.2019)

Čo označuje pojem rodina? Skupinu ľudí, ktorých spája spoločná krv a genetika? Alebo ľudí, na prvý pohľad si cudzích, ktorí v jednom okamžiku život spojil a oni si postupne vybudovali spoločný domov a prepojili sa vzájomnou láskou? Režisér Hirozaku Kore´eda vo svojom poslednom filme podáva naturalistický obraz života ľudí v chudobnej štvti, ktorých súčasťou sú materiálne i nemateriálne hodnoty. Nekriticky a pomalým tempom. Film vo vás po celý čas vyvoláva množstvo otázok, na ktoré azda neexistuje správna odpoveď. Zaujať jednoznačný postoj k danej téme a striktne oddeliť, čo je správne a čo už nie, je veľmi diskutabilné. Smutný príbeh, po ktorom ste vďační za to, čo máte. (05.05.2019)

"Shoplifters" je pre mňa v jadre dobrým filmom. No súčasne mám pocit, že je to film, ktorý má bavil a nebavil súčasne. Ako to najlepšie vysvetliť? Miestami ma film trošku nudil svojim tempom, no súčasne som mal pocit, že som chcel týchto ľudí sledovať od začiatku do konca. Bol som zvedavý, kam sa film posunie, chcel som ich poznať a súčasne som mal pocit, že napriek všetkému kým sú, tak sú to v jadre šťastná rodina, kde srdce má svoje miesto. A mám pocit, že viacerí robili nesprávne rozhodnutia zo správnych dôvodov. Pre mnohých ten pojem síce neexistuje a nemá žiadny reálny význam, no to sú moje pocity. Keď do ich sveta vstúpi malá Juri (alebo Džuri), tak som mal pocit, že urobili dobre. Je dobré predsa zobrať dievča, ktoré sa hrá na balkóne vo februári ľahko oblečená a určite jej musí byť zima. Ja osobne by som nemal to srdce nechať také dievča zmrznúť. No keď ju chcú vrátiť domov a počujeme hádku rodičov, tak rozhodnutie, ktoré vykoná Osamuva žena je nesprávne. Nie je správne predsa dievča nevrátiť jej pravým rodičom. Lenže čo si má myslieť o žene, ktorá svoje dievča bije, a ktorá sa rozčuľuje, že ju vlastne ani nikdy nechcela a len ju dostala zo svojho tela von? To sú otázky, ktoré skutočne zapracujú a dajú filmu filmu svoj dej. A potom je fakt zaujímavé, že zmiznutie Juri sa ukáže až o 2 mesiace. A neurobia to oni, ale príde na to sociálka. Čo si človek môže myslieť o takých rodičoch? Sú tu skvelé scénky, na ktoré budem ešte nejaký čas spomínať, no nemyslím si, že by som si film niekedy pozrel znovu. Je dosť pomalý, plynutie času vo filme mi často unikalo a plus sú tam tie vypočúvacie scénky na konci, ktoré skutočne nemám v týchto filmoch rád. Hodnotím pozitívne, no rozhodne mám pocit, že som sledoval skutočne život tejto rodiny, ich problémy a ich radosti. Takže v tomto musím film pochváliť. Málokedy človek nadobudne pocit, že nepozerá film, ale skutočných ľudí. Hodnotenie: B (10.10.2018)

Velmi prijemny(?) film. Postupne davkovanie informacii pomaly dekonstruuje zprvu idealizovany pohlad na netypicku rodinnu jednotku. Motivy vsetkych zucastnenych su s odkryvanim novych skutocnosti vystavovane novym otazkam a divak je nuteny prehodnocovat svoj postoj k jednotlivcom i rodinnemu celku. Na zaver potesi/zamrzi mierne pateticka koncovka. Vysledny dojem zavisi od divakovej oblube otvorenych koncov. V tomto pripade je narativna cast uzavreta. Nebyt zaverecnej, mierne moralizujucej sceny, ktora navadza k istej forme interpretacie s ktorou sa stotoznim, uzil by som si film viac. K zaverom dojdem radsej sam, nez sa k nim necham doviest za rucicku. Z tejto perspektivy je zavercena scena cisty patos a nikam film vo vyznamovej rovine neposuva. Nicmenej emocny efekt je devastujuci! Inymi slovami, wow(naracne) and aww(emocne).. (17.10.2018)

Film, ktorý bude dozrievať. A ktorý ukazuje majstrovstvo rozprávačského talentu akým disponuje Koreeda v tej najlepšej možnej forme. Jeho filmy nikdy nie sú zlé. Sú na akejsi hrane sociálnych drám obohatených o korenie každodennej všednosti a krásy. Taký ten poetický presah akým život disponuje ak sme ochotní nazerať pod povrch. A Koreeda je kuchár, ktorý vám dovolí pričuchnúť. On nerieši problémy svojich hrdinov. On vám ich predstavuje vo výseku života s chybami aj krásami aké ľudský charakter môže mať a rozpráva o tom krásne.. nenásilne a pokiaľ sa dá, tak úprimne. Shoplifters sa radí k tým silnejším filmom minulého roku. Dostáva sa pomaly pod kožu a s hrdinami prežívate každú jednu výraznú scénu a drámu. Ako píšem tieto riadky - dúfam, že každý z nich zažije šťastný koniec. Zaslúžia si to. (02.04.2019)