Záhadná bouře

Já jsem tě zachránila. Teď jsi na řadě ty. Večne strapatý Oriol je majster sveta v kombinovaní, ba až prekombinovaní. Počas tejto búrky sa ale podľa mňa krotil, pretože to cestovanie v čase je celkom prehľadné. Príbehovo je to hutné, miestami atmosferické a všetky postavy sú zaujímavé. Odporúčam. (04.07.2023)

Oblíbenec Oriol Paulo po El Cuerpo a Contratiempo servíruje Sci-Fi Thriller Mirage a opět se trefil do černého. Velmi sympatické postavy, originálně pojaté cestování v čase, vypjatá atmosféra a šokující vyvrcholení, kde režisér tasí zvraty par excellence a vše hezky do sebe krásně zapadne. Takhle mistrovský zrežírovaný mindfuck dokážou jen Španělé, čímž opět dokazují, že jsou na trůnu právem a sesadit se nenechají ani náhodou. O ději je lepší si nic nezjišťovat, poněvadž čím méně víte, tím lépe. Čeká Vás však Thriller tak spletitý jak Křižákova pavučina. 80% (28.03.2019)

Málokedy môžem povedať, že americký film je lepší ako európsky. Tu to bohužiaľ platí. Frequency je síce jednoduchší, priamočiarejší, ale o to emočnejší a intenzívnejší zážitok, než táto jeho prekombinovaná, dlhočizná a prekvapivo aj pomerne predvídateľná variácia. Ostatné videné režisérove počiny (El cuerpo (2012), Contratiempo (2016)) značne lepšie. (20.10.2021)

Mne sa tá španielčina začína veľmi páčiť. Pekná reč, pekní ľudia a pekné filmy. Durante la Tormenta je námetovo podobné americkému hitu Osudový dotyk, ale trošku z rošku si berie aj z Frekfrencie. Oriol Paulo a Lara Sendim tomu však dali európsky šmrnc a romantickú linku s posolstvom, že žiadna láska medzi ľudmi nie je silnejšia, ako tá materinská. Príbeh to je veru zaujímavo pozaplietaní a celý priebeh filmu sa niečo deje. Kľudne by som zvládol ešte ďalšiu hodinu tohto atmosférického trileru. A to asi samo o sebe prezrádza dosť o kvalite filmu. (27.03.2019)

Oriol Paulo zmiešal Okno do dvora s Frekvenciou a výsledkom nie je žiadna zlátanina, ale prepracovaný a logicky do seba zapadajúci scenár. Obrovskou výhodou je, že film sa nikam neponáhla a tak má divák v deji po celý čas prehľad a nikdy sa nestratí. Napriek tomu film dokáže v tie správne momenty prekvapiť. Kto ale pozná aj ostatnú Paulovu tvorbu, možno na niektoré veci dojde skôr, než tvorcovia zamýšľali. Priznám sa ale, že mne tá hlavná pointa došla až spoločne s prezretím hlavnej hrdinky. Popravde ak by film skončil v čase 1:50, nič by sa nestalo, Vera sa tu totiž ocitá v momente veľkej dilemy, ale aj nasledujúci dej, ktorý sa snaží všetko poctivo uzavrieť a aj tak učiní, ma nesklamal. Len ten predchádzajúci, prvý koniec, by mi k plnej spokojnosti úplne stačil. No a ak má niekto dojem, že Oriol Paulo je súčasný španielsky Hitchcock, tak s ním súhlasím. Kto mu v subžánri mind-fuck trileru dokáže v Európe v súčasnosti konkurovať? (25.08.2019)