Carnal Knowledge
Sexuálne vzťahy
Režie:
Mike NicholsScénář:
Jules FeifferKamera:
Giuseppe RotunnoHrají:
Jack Nicholson, Ann-Margret, Art Garfunkel, Candice Bergen, Rita Moreno, Cynthia O'Neal, Carol KaneObsahy(1)
Sandy a Jonathan, dva přátelé, znající se už z dob studií na vysoké škole, procházejí nezávisle na sobě vleklou krizí. Každý jejich pokus o navázání smysluplného vztahu končí hořkým neúspěchem. Jack Nicholson a Art Garfunkel v hlavních úlohách tragikomického dramatu z dob, kdy Americe vládly květinové děti. (oficiální text distributora)
Videa (1)
Recenze (78)
Konverzačné snahy o telesné vzťahy. POMO má pravdu, že podobné problémy sa riešia i dnes, 42 rokov od premiéry. Stále však ide o ten istý segment spoločnosti, čo ich rieši. Dobre situovaní príslušníci vyššej strednej triedy. Sústredení na tvary a dizajn. Tiel, nábytku, áut: módy . Túžia po stabilnom cieli a zároveň po bezbrehom hýrení. Viac než priebeh si vychutnávajú méty. V športe (čo som kedy a za aký čas zdolal), turistike (kde som bol, rarity, destinácie) i sexe (počet partneriek/stykov za noc/ raritné miesta). Realitní agenti, moderátorky, právnici, ítečkári, ekonómovia, veľkopodnikatelia. Od mladosti sústredení a pripravovaní na ťažké biznisy. V kariére viacmenej úspešní. Niektorí neskôr unikajú k alternatívnym formám života (farmy, dobrovoľná skromnosť, osvetovo-kultúrna činnosť), no vo vzťahoch často pokrivkávajú. Prílišné sústredenie na ideový či hmotný cieľ a nie na prežitie a užitie si konkrétneho vzťahu, bárs by trval len jeden deň im znemožňuje normálne prežívanie. A aby sme si my ostatní mysleli, že takto to má každý/každá nakrútia pre nás takéto osviežujúce dielka plné beznádeje o tom, že môžete sa životom prešukať, no aj tak skončíte u lacnej prostitútky alebo sa môžete upnúť na rodinný život, no ten Vás prestane baviť a rodinná idyla končí v rukách rozvodových právnikov. Potom sa možno kus pretrkáte a užijete vynechané hýrenie počas štúdií, aby ste v strednom veku skončili s nejakou alternatívnou pizdou v batikovo štrikovaných róbach a arafatke okolo krku, žijúcou z vesmírnych energií a kadejakých čakier makier. ()
Pred pár dňami som si tretí krát pozrel Na dotyk, ktorý je rovnako vzťahovým filmom ako Telesné vzťahy a dokonca ho spáchal rovnaký režisér. A aj keď papierovo (generačne) by mi mali byť bližšie Telesné vzťahy, opak je pravdou. Nechali ma v úlohe nezaujatého pozorovateľa, ktorý má Arta Garfunkla medzi desiatkou najobľúbenejších spevákov a Jacka Nicholsona medzi desiatkou najobľúbenejších hercov, žil v dobe, v ktorej sa príbeh odohráva ... a nič. Videl som dobre zahranú konverzačku, v ktorej časť dialógov znela neprirodzene a polarita oboch postáv vytvárala priestor pre celkom zaujímavý prepletenec vzťahov, lenže niečo tomu zúfalo chýbalo. Tak som to disciplinovane dopozeral, udelil obligátne tri hviezdičky a pravdepodobne veľmi rýchlo na tento film zabudnem. ()
Roztomile starosvětsky cudný film, u něhož si lze nostalgicky povzdychnout nad starými zlatými časy, kdy ještě tento typ filmů nebyl tak protivně přesexualizovaný, vulgární a naturalistický, jako je tomu dnes. Film v mých očích vyzdvihují výborné herecké výkony představitelů hlavních rolí, inteligentní dialogy, a v neposlední řadě i to, že Mike Nichols si film natočil podle vlastního scénáře a sám si ho i produkoval. Naopak mi moc nesedlo vypointování závěru, které mi přišlo ne příliš šťastné. Trošku se mi při sledování vybavil podobný film z téže doby - BOB A CAROL A TED A ALICE od P. Mazurskyho - oba jistě stojí za srovnání, coby zajímavá zpráva své doby. Přesto se však nemohu ubránit dojmu, že to hlavní, co jsem si ze zhlédnutí TĚLESNÝCH VZTAHŮ odnesl, je v první řadě chuť znovu vidět báječný film NA DOTEK, který Mike Nichols natočil po 33 letech po vzniku tomto filmu a který má se svým předchůdcem celou řadu společných rysů. Málo platné, ale Natalie Portman a spol. dává svému staršímu filmovému bratříčkovi podle mě dost na frak, minimálně po stránce zábavnosti - TĚLESNÉ VZTAHY místy sklouzávají do únavné nudy, to vám tedy řeknu. ()
Ach my muži- někdy jsme jako rozverní školáci. Chceme jen to co nemáme, pořád musíme být nejlepší a sebevědomí přitom žádné. Není jednoduché to pochopit, natož to ještě žít. A když ještě někdo dostane do vínku osobnost Jacka Nicholsona, je to na špagát. Film o mužích, jejich světě- a ženách, které do něj vstupují a zase z něj vystupují. Na rok 1971 poměrně dost setříděných myšlenek a i jasných definic vztahu muž a žena. 80% ()
Galerie (58)
Zajímavosti (5)
- Tělesné vztahy se promítaly v bezmála 5 000 kinech ve všech státech USA a navštívilo je téměř 20 milionů diváků. (Zetwenka)
- S filmem měla v březnu 1972 problém Albany v Georgii a rozhodla, že snímek je obscénní a odsoudila provozovatele kina Billiho Jenkinse za jeho distribuci k 12 měsícům a pokutě 750 amerických dolarů na základě přísnějšího tzv. Millerova standartu. Film byl zabaven. Proces se stále pro Jenkinse nevyvíjel dobře, u soudů byl opakovaně odsuzován, až poslední naději získal u Nejvyššího soudu pro USA v roce 1974, který zrušil verdikt odsouzení Nejvyššího soudu státu Georgie. (Zetwenka)
- Když se Jack Nicholson připravil k natáčení lechtivých scén, upozornil všechny na place výkřikem "Here comes Big Steve!" (D3VIL)
„If you had a choice..“ „Yeah?“ „Would you rather love a girl or have her love you?“ Americký film o povrchných vzťahoch mužov a žien, zameraných viac na mužov, ktorých na ženách uspokojuje iba sex a nedokážu vytvoriť niečo úprimné a seriózne bol vytvorený v dobe, kedy Japonci točili filmy o tom, že japonskí muži sa cítia vykorenení, stratení v zaľudnených metropolách a so ženami nedokážu nadviazať akýkoľvek rozumný kontakt okrem znásilnenia. Mike Nichols pokračuje vo svojom rozoberaní vzťahov tak, že vidíme priebeh a formovanie postáv a ich zmeny v rámci časového obdobia niekoľkých rokov. Film je rovnako podnetný ako predošlé 2, ktoré sa zaoberali vystúpením z komfortnej zóny, prijatím pocitu viny a zároveň jeho zahodením v rámci svojej cesty a cieľa a hlodavých problémov v nenaplnenom manželstve, ktoré sa asi nikdy nevyriešia, pokiaľ ostávajú manželia spolu len zo zotrvačnosti. Jack Nicholson sa do svojej úlohy veľmi hodí, jeho tvár ho predurčila na zaujímavé úlohy chlapov, od ktorých by ženy nemali čakať čistú dobrotu a prvé a posledné do vzťahu. Art Garfunkel je tiež zaujímavý a svojou tvárou vytvára ku Nicholsonovej kontrast zdanlivého neviniatka. Mike Nichols ponúka príbeh a postoje hodné zamyslenia v nestarnúcej téme a dáva si tak ďalší úspešný vrub ku svojej filmografii, ktorý je oveľa lepší ako neskorší podobný film Closer, ktorý rovnakou mierou pristupuje ku mužom aj ženám a kazí tak hlbší pohľad na jedných či druhých. Po Who’s afraid of Virginia Woolf o manželstve v rozklade a The Graduate o búraní stereotypov vo vopred nalajnovanom živote mladého človeka sa režisér Mike Nichols zase zamyslel nad vzťahmi a teraz konkrétne nad tým, ako veľmi môže napĺňať ľudí vzťah okresaný na sex. Plnenie si základných potrieb pritom nemusí byť zlé, ak to tak ľuďom vyhovuje. Tu sa síce viac zameriava na pohľad z mužského spektra, no téma tým vôbec neupadá, naopak, užší fokus prináša hlbšie ponorenie sa do problematiky aj postáv, pričom nezabúda na zobrazenie priateľstva dvoch mužov, u ktorých je hlavná téma ženy. Prológový dialóg bez zobrazenia dvoch hlavných mužských postáv spoľahlivo uvádza diváka do témy načrtnutím ich rozmýšľania a hláškami. Do toho swing a hra svetla a tieňa v scénach prajnej noci. Téma určite hodná diskusie si film zaslúžila zaujímavý film s kvalitnými hereckými výkonmi Jacka Nicholsona Arta Garfunkela. V Japonsku už podobné tabu búrali v oveľa väčšej miere a rozmanitejších kvalitách. Tu však vidíme aspoň trochu popis aj pickupu, aj keď nie v takej miere, ako to vedia podať dnešní alebo minulí kouči. Režisér aj súcitne pozerá na svojho hrdinu Sandyho, ktorý na rande prechádza testami komplikovanej ženy intelektuálky. V rámci klasického prvého vzťahu jej pripisuje väčšiu hodnotu, akoby mal a nedokáže preniesť každú, čo najlepšie mienenú radu od svojho najlepšieho kamaráta Jonathana do praxe, ale dokáže to kalibrovať, čo je tiež veľmi dôležité. Jonathan v Nicholsonovom podaní sa chová nečestne, čo je okrem drámy využívané aj komediálne a vďaka umnému strihu scén vtipné scény fungujú. Kamera sa v kľúčových scénach zameriava len na tvár postavy, ktorá je v strede a ostatné dve postavy sú okolo nej po stranách, počuť ich, ale nie sú zobrazené. Tým sa navodzuje lepšie vnímanie emócií práve zobrazenej postavy. Mike Nichols presným výberom zaujímavej formy podávaného stále aktuálneho obsahu opäť trafil do čierneho a pripísal si na vrub jeden zo svojich klenotov, ktorý začína aj končí vôňou realizmu. „You liked that?“ „Yeah.“ „I give her to you.“ –„How do I break the news to her?“ –„If you don’t, I will.“ –„Her tits were too small.“ –„He won’t mind. „How do you know?“ „I won’t tell him.“ –„Bullshit artist.“ –„The more he failed, the more advice I got.“ –„He loves me.“ „That’s no reason to go to bed with him.“ –„Sorry about that. Or something.“ Jazykové okienko: Schmuck; break news; good grief; he’s a day; built; through the mill; The pot calling the kettle black. () (méně) (více)