Absolvent

To, že se Absolvent dá dnes již považovat za kultovní film, je zásluhou jednak prvotřídní Nicholsovy režie, ale především postavou Dustina Hoffmana. Ta totiž skvěle odráží nelehké strasti dospívání, znuděnost a lhostejnost nadaného mladíka, který má o své budoucnosti docela jiné představy než bohatí rodiče. Mimoto Hoffman předvádí opět jeden ze svých vynikajících výkonů a už ve 30 letech budí dojem protřelého herce, o kterého se může celý scénář plnou vahou opřít, a on ani o chloupek nepovolí. Dokonalá je chemie mezi ním a Anne Bancroft, dokonalá je hudba od Sájmona a Garfunkela, dokonalé je i finále jako zářný symbol volnosti a nezávislosti. Nenápadný film, který ale po všech stránkách patří mezi špičku. (21.03.2012)

Absolvent Mikeu Nicholsovi předplatil čestné místo ve filmařském nebi, Dustinu Hoffmanovi dal životní roli a všem ostatním věnoval podvratně humorný snímek, v němž se prvky satirického dramatu mísí s duchem doby v bolestně lehkovážném rytmu Simona and Garfunkela. Mladické kouzlo ani po čtyřech desetiletích nevyprchalo. (04.08.2007)

Filmu se prakticky nedá nic vytknout. Už jen kvůli ryzí filmařině Mika Nicholse, skvělému scénáři, famózní kameře, geniálnímu herectví Dustina Hoffmana a ostatních, okouzlujícím finišem a okořeněné úžasně podmanivou hudbou... Už dlouho mě nějaký film nerozložil jako tenhle,film o obyčejném klukovi ze snobské rodiny a o vzpouře mládí ale snímek v sobě skrývá i více, než je na první pohled zdát... (19.12.2009)

Kto by netúžil stretnúť ženu v rokoch, ktorá ani z ďaleka nevyzerá a svoj vek a mala by o vás ešte aj záujem. Presne to sa stane v tomto filme, ale ako je to už zvykom, všetko dopadne úplne inak. Čo robí z tohto filmu filmovú perlu, sú vynikajúce herecké výkony, nezabudnuteľná hudba a profesionálne odvedená filmárčina. A navyše dve scény, ktoré považujem za geniálne: keď pani Robinsonová prvýkrát zvádza Bena a keď Ben povedal Elaine o svojom vzťahu s jej matkou. Jediný moment ma vyrušil, a to záverečná scéna v kostole, ktorá bola pojatá značne hystericky - týmto neduhom ale trpí mnoho filmov tej doby. (09.12.2012)

Je ťažké písať komentár k niečomu, čomu vlastne nemáte čo vytknúť . Absolvent je dokonalým filmom po temer každej stránke. Každá zložka Nicholsovho filmu pôsobí presvedčivo, žiadna príliš nevyčnieva (OK tak Simon & Garfunkel áno ;-) ), čo robí Absolventa vyrovnaným a vyváženým dielom. Kultom a generačným filmom ho však spravil jeho nadčasový obsah. Každý z nás si pamätá dobu, keď bol po škole hodený do života a učil sa v ňom narýchlo plávať. Nie každý však bol úspešným absolventom ako Dustin a nie každý to „plávať“ zobral tak doslova ako Nichols, keď Dustina nechal v neopréne cupkať do rodičovského bazénu. Hoffmanova premena z panica na rádoby skúseného macha prostredníctvom pani Robinsonovej je zaujímavá najmä kontinuitou mizanscény jednotlivých scén so staršou milenkou a jeho stolujúcich nič netušiacich rodičov oddelených len otvorenými dvermi. Takto sú výborne zobrazené Benove „hriechy“ a jeho vnútorné stavy s nimi spojené v jednom zábere. Podobne to funguje so strihom naskakovaním na nafukovačku a Mrs. Robinson. Ozdobou tohto filmu je ale najmä herecké trio Hoffman – Bancroft – Ross. Neopakujúc apológie na Dustina, vypichnem skôr obe dámy a niečo čím ma ich herectvo fascinovalo – podobnosť prejavu postáv. Skrátka mať Mrs. Robinson o dvadsať rokov menej a o pár stratených ideálov viac, je to celá Ms. Robinson. Možno preto bola postava Anne Bancroft tak zúrivá, že Ben dvorí jej mladšej verzii. Čo jej vzhľadom k výbornej scéne rozhovoru o umení ani nemôžme zazlievať. Čo sa týka toľko diskutovanej druhej polovice filmu, tá mi sadla; rovnako nechápem niektorých užívateľov, vidiac v závere filmu happyend a klišé. Tak po prvé ak niekto v americkom filme zobrazujúcom americkú rodinku na svadbe ovalí niekoho vytrhnutým krížom, nevesta povie matke, že jej nevadí že už „je neskoro“ a nakoniec sú všetci zavretí oným krížom v kostole, je to vzhľadom ku katolíckej korektnosti kinematografie Hollywoodu všetko iné než klišé. A po druhé, ak považujete záber na dvoch ľudí, ktorí utekajú od rodiny, a sediac v autobuse plnom cudzincov neprehovoria medzi sebou ani slovo, za happyend, preložte si slová „Sound of Silence“ a možno začnete podobne ako ja uvažovať skôr nad tým, či onen „happyend“ nie je len ďalšou Benovou slamkou na hladine pri jeho (ne)plaveckej ceste životom. 10/10 (14.08.2007)