Teta

Dolnouhorský "Frankestein" a jeho výtvor nám spolu s ostatnými, vôbec nie prirodzenými (Biela pani, Ohnivý Sepp a ďalší, obyvateľmi tajomného hradu ponúkajú naozaj obrovskú dávku fantasmagorickej zábavy. Jakubisko sa nezaprie ani v tomto seriáli a spolu s hercami naplno využívajú všetok poskytnutý priestor. (16.04.2004)

Teta Hana Frankensteinová přijede do městečka Frankensteinovo. Fenomenální a téměř dokonalý seriál mého dětství. Mladý Bolek Polívka v roli šíleného Frankensteina, Gerhard Karzel jako jeho výtvor, dál Flavio Bucci jako chlupatý vlkodlak, Viveca Lindfors jako hraběnka věčně s doutníkem a sklenkou cherry, Ferdy Mayne jako gróf Drákula (škoda že nikdy nehrál v žádné bondovce padoucha), Jacques Herlin jako sluha, Martin Hrebeň jako malý zrzavý pihatý Max, vodník co vypadal jako o hodně starší David Gilmour z Pink Floyd a hlavně ohromně sexy bohyně mladá lékárnice z městečka Barbara De Rossi. (31.12.2015)

V r. 1987 sa stala pozoruhodná vec. Juraj Jakubisko v koprodukcii Rakúska, Československa, Západného Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska (!) za mastný peniaze natočil film Pehavý Max a strašidlá, rozprávku o chlapcovi Maxovi, ktorý sa dostáva do hradu plného strašidiel v čele s Frankensteinom pardon s Frankensteinovou bytosťou pardon s Albertom. Albert má zips na lebke, ktorý sa dá odzipsovať a dnu sa vloží mozog. Jednalo sa o adaptáciu románu švédskeho spisovateľa Alana Rune Petterssona, ktorý u nás nikdy nevyšiel. O celovečeráku Pehavý Max a strašidlá sa žiaľ príliš nehovorí a vždy, keď je reč o Jakubiskovi, spomínajú sa všetky jeho filmy, len tento nie. Pritom je to pecka a je fakt škoda, že Jakubisko natočil len dve rozprávky. Bizarné je, že v rovnakom rohu sa na trhu zjavil nielen film, ale i 7-dielny seriál Teta, ktorý je de facto rozšírenou verziou filmu. Ale keďže je od neho dlhší o cca 255 minút (!), máme svojím spôsobom dočinenia s dvoma odlišnými (a pritom paradoxne stále v rámci možností „rovnakými“) dielami. V Tete sú prítomné nielen celé scény, ale dokonca dejové linky, ktoré by ste v Pehavom Maxovi a strašidlách hľadali márne. Napr. knihovník sa vo svojej vlčej podobe vo filme neprejavoval. Tu mu patrí dlhá scéna, v ktorej sa ako vlkolak premáva nočným hradom. Druhou stranou mince je, že to pôsobí strašne nekonzistentne a chaoticky (chvíľu vyzerá ako bežný pes, potom ako nahý chlap, na ktorého nalepili pár čiernych chlpov a potom ako skutočný vlkolak) a drasticky zostrihaná tak, že vôbec netušíte, čo (a prečo) sa deje (vlkolak naháňa tetu a Igora a zrazu tam Igor nie je). Ako napovedá názov, za hlavnú postavu sa teoreticky dá považovať (vo filme skôr okrajová) Frankensteinova teta v podaní charizmatickej pôvodom švédskej herečky Viveci Lindfors z filmu Hviezdna brána. Páči sa mi Jakubiskova nepredvídateľnosť a vysoký stupeň WTF: dve postavy sedia za stolom a večerajú, ale režisér si zjavne pomyslel, že je to nuda a tak im medzi taniere položil... zajaca. Samozrejme živého. Nemá to absolútne žiadne opodstatnenie a pritom je to skvelá chobotina. Každopádne ako film, tak i seriál trpí tým, že sa nemalá časť odohráva v dedine, ktorá je stokrát nudnejšia, než atmosféricko-charizmatický hrad plný svojráznych strašidiel. Na scenári sa okrem Jakubiska podieľal legendárny Jaroslav Dietl (Nemocnica na okraji mesta). Zaujímavé je, že v titulkoch filmu sa neuvádza; len pri seriáli. (09.05.2023)

Tetu jsem viděl naposled za socialismu, kdy jsem nevěděl, že má sedmý díl a propásl jsem ho. Dlouholeté trauma jsem si vyléčil po letech, kdy už jsem si všímal slabšího střihu, velmi rušivého slovenského dabingu a pronásledovala mě vřeštící Darinka Rolincová. I přes fajn příběh, super lokace a některé dobré herce to bohužel není další Perinbaba. S nějakým lepším filmařem by asi tato snaživá mezinárodní koprodukce dopadla líp, ale možná je problém, že už prostě nejsem dítě. (10.04.2023)

Kultový slovenský rozprávkový seriál. Jakubisko vo svojej vrcholnej tvorbe, kde už dávno predčil aj Felliniho. Je až neuveriteľné aký ansábel hercov sa tu stretol a ako to zahrali. Výborná hudba bratov Angelisovcov, ktorí len potvrdzujú svoju plodnú kariéru a žiaľ sú dodnes nedocenení a takmer neznámy. Slovenský postsynchrón je vynikajúci. Jedna z mála tak kvalitných koprodukcií u nás. Pre deti ako ušité. (23.01.2016)