Teta

Perfektný seriál parodujúci klasické hororové a duchárske diela a postavy poprepletaný Jakubiskovou obrazotvornosťou a poetikou. Všetky postavy sú zahraté výborne, každá z nich tu má dostatok priestoru, každá je výborne premyslená a žiadna nie je čierno-biela. Hudba je dobrá - miestami klasická, miestami "osemdesiatková" a atmosféru scén podfarbuje výborne. Dej je čisto rozprávkový (pochopiteľne) a zozačiatku hlavne parodický, v polovici sa zvrtne do romantiky a celý seriál sa končí vyslovene ultra-happyendom, ktorý miestami príde až otravný. Posolstvo a myšlienka o prítomnosti "príšery" vo vnútri každého z nás a najmä dôležitosti lásky, bez ktorej človek nie je človekom je tiež klasická rozprávkovo-romantická. Niektoré efekty sú vytvorené celkom kvalitne (na dobu vzniku), niektoré nie. Najsilnejšou stránkou seriálu je ale komediálna stránka a ona paródia na legendárne príšery a strašidlá, ktorá vrcholí v scéne v hostinci v poslednom diely. Napriek pár neduhom a miernej až sentimentalite a žmýkačke na slzy v závere ide o perfektný seriál, pri ktorom sa môžu pobaviť starší aj mladší. (05.02.2014)

Výborný televízny seriál, ktorý je síce koprodukčný, ale ktorý si na základe Jakubiskovej réžie radi privlastňujeme. Dôkaz, že aj v 80tych rokoch sa dala na obrazovke vykúzliť tá pravá rozprávková kúzelná atmosféra. Ďalej doporučujem priaznivcom hororov štúdia Universal z 30tych a 40tych rokov, z ktorých Jakubisko zrejme dosť čerpal. Ako decko som bol paf z krásnej talianky Barbary De Rossi. A samozrejme z ústrednej piesne. (03.01.2013)

V r. 1987 sa stala pozoruhodná vec. Juraj Jakubisko v koprodukcii Rakúska, Československa, Západného Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska (!) za mastný peniaze natočil film Pehavý Max a strašidlá, rozprávku o chlapcovi Maxovi, ktorý sa dostáva do hradu plného strašidiel v čele s Frankensteinom pardon s Frankensteinovou bytosťou pardon s Albertom. Albert má zips na lebke, ktorý sa dá odzipsovať a dnu sa vloží mozog. Jednalo sa o adaptáciu románu švédskeho spisovateľa Alana Rune Petterssona, ktorý u nás nikdy nevyšiel. O celovečeráku Pehavý Max a strašidlá sa žiaľ príliš nehovorí a vždy, keď je reč o Jakubiskovi, spomínajú sa všetky jeho filmy, len tento nie. Pritom je to pecka a je fakt škoda, že Jakubisko natočil len dve rozprávky. Bizarné je, že v rovnakom rohu sa na trhu zjavil nielen film, ale i 7-dielny seriál Teta, ktorý je de facto rozšírenou verziou filmu. Ale keďže je od neho dlhší o cca 255 minút (!), máme svojím spôsobom dočinenia s dvoma odlišnými (a pritom paradoxne stále v rámci možností „rovnakými“) dielami. V Tete sú prítomné nielen celé scény, ale dokonca dejové linky, ktoré by ste v Pehavom Maxovi a strašidlách hľadali márne. Napr. knihovník sa vo svojej vlčej podobe vo filme neprejavoval. Tu mu patrí dlhá scéna, v ktorej sa ako vlkolak premáva nočným hradom. Druhou stranou mince je, že to pôsobí strašne nekonzistentne a chaoticky (chvíľu vyzerá ako bežný pes, potom ako nahý chlap, na ktorého nalepili pár čiernych chlpov a potom ako skutočný vlkolak) a drasticky zostrihaná tak, že vôbec netušíte, čo (a prečo) sa deje (vlkolak naháňa tetu a Igora a zrazu tam Igor nie je). Ako napovedá názov, za hlavnú postavu sa teoreticky dá považovať (vo filme skôr okrajová) Frankensteinova teta v podaní charizmatickej pôvodom švédskej herečky Viveci Lindfors z filmu Hviezdna brána. Páči sa mi Jakubiskova nepredvídateľnosť a vysoký stupeň WTF: dve postavy sedia za stolom a večerajú, ale režisér si zjavne pomyslel, že je to nuda a tak im medzi taniere položil... zajaca. Samozrejme živého. Nemá to absolútne žiadne opodstatnenie a pritom je to skvelá chobotina. Každopádne ako film, tak i seriál trpí tým, že sa nemalá časť odohráva v dedine, ktorá je stokrát nudnejšia, než atmosféricko-charizmatický hrad plný svojráznych strašidiel. Na scenári sa okrem Jakubiska podieľal legendárny Jaroslav Dietl (Nemocnica na okraji mesta). Zaujímavé je, že v titulkoch filmu sa neuvádza; len pri seriáli. (09.05.2023)

Nostalgie mého dětství spojená s původním slovenským dabingem. Později slyšeno s českým a už to nebylo ono, holt první dojem je nejsilnější a nejzarytější. Nutno zmínit výbornou hudbu bratří Angelisových, bohužel nebyla oficiálně vydána tak mám doma aspoň svoje ripované audioukázky, no prostě lepší Sobi20 v hrsti než babeta na střeše. Velmi se mi líbila mimojiné i postava vlkodlaka Talbota, některé scény s ním byly přímo hororové. A Barbara De Rossi zde byla okouzlující. (06.02.2012)

Samozrejme si pamatuju predevsim Barbaru De Rossi (bylo mi asi 15, kdyz jsem to videl prvne). Navic musim rict, ze ani noblesni Viveca Lindfors nebo zahadna Mercedes Sampietro neurazi...pane jo, to je casting. :-) To se Jakubiskovi podarilo....no a pak nezapomenutelny uvodni song... (22.01.2012)