Adresát neznámý

Kim si prostě libuje v bizarnostech. Pokud si mám udělat obrázek podle jeho filmů, tak Korejci mučí, zabíjí, jedí psy a nechávají se jimi uspokojovat. Korejci si házejí do studny mrtvoly, protože voda má pak prý lepší chuť. Korejci koupou své matky a další věci. Nevím Kime, jestli budeš můj oblíbenec. (18.10.2010)

Další skvělý Ki-duk Kim. Že mu až na jedinou výjimku nedávám pětky, neznamená, že bych ho neměl za skvělého režiséra. Jen zkrátka cítím, že i když mě zajímá a "baví", není to "můj" umělec, který by mi promlouval do duše. Rozhodně mě ale jeho promlouvání do jiných duší nenudí a je zajímavé, že si dokázal vypěstovat tak jasný rukopis, kdy využívá podobné postavy a motivy, aniž by se vyloženě opakoval. Zatím. (15.09.2012)

Kim opäť predvádza mozaiku ľudských osud, tentoraz na pozadí kórejskej vojny, čím docieľuje vo výsledku jeden zo svojich najsilnejších a najsmutnejších snímkov. Napätie medzi Kórejcami, rozdelenými pohľadom na vojnu i vzťahom voči americkej armáde, láska, nenávisť, márnivosť, násilie, nádej, zúfalstvo, šialenstvo a smrť. Veľmi osobitý príbeh niekoľkých rodín, amerického vojaka a pár ďalších postáv, ktorý hlavne v závere dokonale metaforicky ukazuje výjav hrôzy a utrpenia obyvateľstva, ktoré čaká ako psy na jatkách blízky koniec. Som vďačný aj za tú trošku čierneho humoru, i keď film príliš odľahčiť nepomáha. (05.08.2013)

Je to celkom dobrá dráma od Kim Ki-Duka. Má pomerne dobrý príbeh odohrávajúci sa v jednej dedine, v ktorej žije mnoho rozmanitých obyvateľov so svojimi vlastnými problémami a túžbami a navyše sú viac alebo menej ovplyvnení aj prítomnosťou americkej armády, ktorá má pri nich základňu. Spracovanie mohlo byť aj lepšie, ale aj tak je celkom slušné. Film prakticky ani nemá plnohodnotný dej, celé je to zložené z osudov mnohých postáv, pričom každá má svoj menší príbeh a samozrejme sú aj vzájomne čiastočne prepojené, keďže žijú na jednom mieste a poznajú sa. Aj tento štýl mi sadol a väčšinu času sa na to pozerá dobre, len jednoducho niektoré postavy so svojimi scénami ma bavili viac a iné zase menej. Zaujali ma hlavne situácie súvisiace s jednookým dievčaťom, jej priateľom a americkým vojakom, ktorí sú najviac prepojení, ale toho zaujímavého je tu dosť. Hlavným záporom nielen deja, ale aj celého filmu je bezpochyby všetko súvisiace so psami, jedna z hlavných postáv ich tu zabíja, síce mimo záber, ale aj tak, no aj celkovo sa k nim postavy správajú dosť zle a toto mi vadilo po celý čas a film to dosť zhadzuje. A celkom prekvapením je aj to, že Kim Ki-Duk tu svoju poetiku využíva len minimálne, skôr mi to prišlo podané takým realistickým štýlom, ale zase k tejto téme to aj celkom sedí. Herecké obsadenie je na tom dobre, všetky postavy sú ideálne obsadené a aj zahrané, takže nemám problém. Réžia a technická stránka sú celkom slušné, síce mi viac sedí ten poetickejší štýl, ale ani s takýmto prevedením nepohrdnem. Takže kľudne by som dal aj lepšie hodnotenie, bavilo ma to, ale tie scény so psami mi vadia až moc, takže celkovo je to pre mňa len mierny nadpriemer. 66% (23.07.2013)

Spolu s Ostrovom sa jedná o najsilnejší Kim Ki- Dukov film ranného obdobia. Veľký posun spočíva vo vykreslení postáv. Tie nežijú v cyklickom svete násilia a erotiky, ale v cykle smútku a utrpenia. Trojica postáv sa snaží vysporiadať so životom, pritom im okolie ani spôsob ako na seba nazerajú, nedovoľujú mať sny, alebo sa posunúť v živote niekde ďalej. Každá jedna pozitívna situácia je nahradená inou v ktorej je plno sklamania. Pritom sa film obíde bez zbytočného násilia a erotiky. Stáva sa ľudskejší a preto omnoho citlivejší. Ki-Duk tu využíva kopec čierneho humoru, ale zároveň nezabúda prezentovať vo filme niekoľko svojich dobrých nápadov - obesenie psami, alebo poranenie oka u všetkých troch predstaviteľov. Film sa neustále vracia k začiatku. Je to jednak podmienené prostredím - ktoré je naozaj asi najbezútešnejšie z celej jeho filmografie. Postavy chodia v kruhu, situácie nimi už raz zažité sa znova opakujú a všetko to smeruje k tragickému koncu, ktorý predstavuje jediný útek zo života aký žijú. Aj napriek dvom hodinám je film zaujímavý a jedná sa o vyspelé dielo, o predzvesť režisérovho premostenia do viacej ľudskejšej a poetickejšej roviny, ktorá mi sedí podstatne viacej. (09.02.2013)