Dům bláznů

Nočnou krajinou uháňa vysvietený vlak. Skupinka pacientov z neďalekej psychiatrie ho pozoruje, pričom mladá harmonikárka spomedzi nich si predstavuje jej vysnívaného milého Bryana Adamsa, cestujúceho nočnou krajinou. Psychiatria sa nachádza na Kaukaze, v ohnisku čečensko-ruskej vojny. Vďaka lokalizácii ústavu sa dej presúva od poetického úvodu k dunivým výbuchom, otriasajúcim nielen ústavom ale aj dušami pacientov. Uvoľnené väzby medzi osadenstvom a žoviálnym lekárom nahrádza po úteku lekára a všetkého personálu z psychiatrie nutnosť postarania sa o seba. Výsledok pripomína štandardizovaný typ sovietskeho umeleckého filmu – chce veľa povedať, hlavne symbolikou, typizovanými postavami pacientov i vojakov (intelektuál s batôžkom, drsný čečenský vojak, antikomunistická bábuška, modliaci sa islamista, ľudomilný ruský kapitán). Film sa zároveň snaží o smutný romantický film, vojnovú drámu i bláznivú komédiu. Vyznenie o nenormálnosti „normálnych vojakov“ v konfrontácii s pacientmi psychiatrie je v poriadku, len maškarno-deklamačný spôsob, snažiaci sa ukázať všetko možné je nadbytočný. Herecký výkon harmonikárky si zasluhuje uznanie. (19.10.2004)

Tento film vás buď úplne dostane, alebo odradí. Námety z psychiatrických liečební, alebo ústavov prídu raz za pár rokov. A poväčšine sú to filmy, ktoré majú určitý stupeň kvality, pretože zachytiť hĺbku psychologických momentov a stav duševného vyjadrenia a rozpoloženia pacientov sa neodváži len tak hocijaký režisér. Končalovskij dokázal, že on patrí k tým, ktorí to s prehľadom zvládnu a spracoval zdrvujúci, tragický a psychologicky vypätý príbeh založený na skutočných udalostiach. Končalovskij sa pohráva s viacerými motívmi a symbolmi, je plný bizarných situácií, romantické snové vsuvky s Bryanom Adamsom a tvrdá vojnová realita sú úplnými kontrastami, ich rovnováha je však dokonalá. Herecké stvárnenie ťažko hrateľných, zložitých charakterov je impozantné, obzvlášť Julija Vysockaja v hlavnej úlohe sa do svojej postavy vcítila perfektne. Záverečná myšlienka navyše dokonale presne vyjadrila paralelu medzi bláznovstvom duševným a bláznovstvom vojenským. Takže aj keď je film svojou témou a najmä spracovaním určený pre ohraničenú časť diváckeho spektra, vrelo ho odporúčam. 80%. (18.05.2009)

Tak ono je to drama? A já bláhová myslela celou dobu, že se dívám na komedii... Ať už to záměrem tvůrců bylo nebo nebylo, v každém případě jsem se dobře bavila. Něco tak ujetého se často nevidí. Ruských filmů zase tolik neznám (pokud nebudu počítat povinně shlédnuté válečné filmy a Mrazíka, tak snad jenom vydařenou Ironii osudu), ale tenhle považuju za velmi povedený. A nemyslím, že by to bylo kvůli účasti Bryana Adamse. (02.01.2011)

Podobenství, typicky rusky rozmáchlé, tragikomické a místy absurdní. Se zajímavou atmosférou, tentokrát přece jen ne úplně jednolitou. Vzhledem k prostředí blázince a války se pak paradoxně zcela od reality odtržené pasáže romance s Bryanem Adamsem zdají nejnormálnější a nejlidštější. Spousta hlubokých myšlenek tu také nebyla zasazena na špatnou půdu. (04.07.2008)

Skvělý nápad, jak natočit silný antiválečný film. Před bezmocí a přirozenou prostotou duševně churých tupost války (ať v ní jde o cokoliv) jen zvoní. Končalovskij je chytrý režisér, herci jsou sami o sobě výteční a jsou-li vedení takovou rukou, člověk se o ty prostoduché dobráky, které představují, svíravě bojí. (26.01.2012)